V úvode ich profesionálnych kariér im predpovedali žiarivú budúcnosť. Mali si podmaniť NHL a zaradiť sa medzi najväčšie hviezdy svetového hokeja. Zatiaľ sa im však nedarí podľa predstáv a prognóz. Predstavujeme 10 talentovaných hokejistov, ktorí zatiaľ nedokážu dostatočne naplniť svoj potenciál.
(do výberu sa dostali hráči, ktorí boli draftovaní najneskôr v roku 2017)
Valerij Ničuškin
Ruský útočník bol draftovaný do NHL v roku 2013 organizáciou Dallas Stars. Texaský celok z neho urobil celkovú desiatku draftu. Jeho kariéra začala dobre. V nováčikovskej sezóne sa prezentoval solídnym výkonom v podobe zisku 34 kanadských bodov. Preukázal sľubnú budúcnosť, no na tento výkon nedokázal nikdy nadviazať. V druhom ročníku nastúpil vinou zranenia bedra len do ôsmich súbojov a nováčikovský kontrakt zakončil s bilanciou 9+20 v 79 stretnutiach.
Vzhľadom k jeho talentu a vysokým očakávaniam nešlo o oslnivé čísla. Rozhodol sa pre návrat do rodnej krajiny, kde v drese CSKA Moskva odohral dve sezóny. Následne sa rozhodol vrátiť do zámorskej profiligy. Sezóna 2018/2019 bola pre neho ale opäť neúspešná. V drese Dallasu odohral 57 súbojov, v ktorých sa ani raz nedokázal strelecky presadiť. Do štatistík prehovoril len desiatimi gólovými prihrávkami a pred aktuálnou sezónou sa na rok upísal Coloradu Avalanche.
Aktuálne má po 44 vystúpeniach na konte 17 bodov (8+9) a nič nenasvedčuje tomu, že v najlepšej hokejovej lige sveta naplno potvrdí predpovede skautov. Tí o ňom svojho času hovorili ako o výnimočnom hokejovom talente, okolo ktorého sa dá vybudovať konkurencieschopný tím. Jeho 91 kanadských bodov v 267 súbojoch však hovorí inak.
Curtis Lazar
Ďalší mladík z draftu 2013, ktorý sa na klziskách NHL viditeľne trápi. Po útočníkovi Curtisovi Lazarovi siahlo z celkovej sedemnástej priečky vedenie Ottawy Senators. Šikovný útočník upútal kvalitnými výkonmi vo WHL a po drafte dvakrát žiaril na juniorských MS v hokeji. V drese Kanady pozbieral na MSJ 2014 sedem bodov a o rok svoj výkon vyšperkoval ziskom deviatich bodov. S piatimi gólmi sa stal najlepším strelcom turnaja a ako kapitán doviedol „javorové listy“ k zlatej medaile.
Popritom už zarezával v prvom tíme Ottawy, kde prvý ročník v profesionálnej kariére zakončil so ziskom 15 bodov v 67 stretnutiach. O rok neskôr bodový účet navýšil o päť kanadských bodov. Tento zápis z ročníka 2015/16 je jeho doterajším kariérnym maximom. Kanadský celok s ním stratil trpezlivosť a spoločne s obrancom Michaelom Kostkom ho vymenil do Calgary Flames za beka Jyrkiho Jokipakku a výber v druhom kole draftu 2017. Ani v novom tíme sa neuchytil. Druhý rok pôsobenia v organizácii „plameňov“ strávil s výnimkou jedného stretnutia v NHL na farme a v lete 2019 podpísal ročný kontrakt s Buffalom Sabres. Ani v Buffale sa nedokázal presadiť. V aktuálnej sezóne má za sebou 19 štartov. Strelil v nich štyri góly a na rovnaký počet asistoval. Ďalších 18 duelov si na konto pripísal v AHL v drese Rochesteru Americans.
V 265 súbojoch v NHL strelil len 19 gólov. K nim pridal 40 asistencií a s 59 bodmi sa radí medzi najhoršie voľby v prvej dvadsiatke draftu roku 2013.
Sam Bennett
Jeden z najvyššie postavených hráčov na drafte v tomto rebríčku. Sama Bennetta si v roku 2014 z celkovej štvrtej pozície vybrali predstavitelia Calgary Flames. Videli v ňom šikovného útočníka, ktorý mal vytvoriť úderné duo so Seanom Monahanom. Rolu Bennetta napokon prevzal Johnny Gaudreau. 185 centimetrov vysoký hokejista sa v priebehu piatich sezón v NHL nedokázal naplno presadiť.
Do NHL prvýkrát nahliadol v sezóne 2014/15, kde však odohral len jeden zápas so ziskom jedného bodu za asistenciu. Nasledujúce sezóny bol jeho bodový zisk nasledovný: 36, 26, 26, 27 a 6 bodov. Jeho nevýrazných 6 bodov v 36 vystúpeniach aktuálneho ročníka je odrazom nevydareného vstupu stále iba 23-ročného hokejistu.
Bennett zatiaľ nedokáže naplniť potenciál hokejistu, ktorý mal bojovať o popredné priečky v produktivite NHL. Výrazne zaostáva za očakávaniami a v úvahu prichádza aj možnosť jeho odchodu do iného klubu, kde by sa mu mohlo podariť reštartovať kariéru.
Jake Virtanen
Len o dve priečky za Bennettom bol na drafte 2014 vybraný Jake Virtanen. Ide o kanadského útočníka, ktorý sa mal stať novou tvárou tímu Vancouveru Canucks. Kanadský celok začínal myslieť na budúcnosť a snažil sa prestavať káder. Základným kameňom mal byť fyzicky dobre stavaný útočník s potenciálom stať sa jedným z najlepších silových útočníkov sveta. Po drafte strávil jeden rok vo WHL, neskôr dostal šancu v najlepšej hokejovej lige sveta. Jeho 13 bodov v 55 súbojoch nijak neoslnilo.
Vrásky na čele začali pribúdať fanúšikom „kosatiek“ o pár rokov neskôr – vo svojej druhej sezóne sa Virtanen nedokázal presadiť v prvom tíme a v NHL nastúpil len do 10 stretnutí. Aby toho nebolo málo, nijak nežiaril ani v AHL – v 65 dueloch pozbieral 19 bodov. Od sezóny 2017/18 je stabilným členom tímu Canucks a jeho produktivita naberá na intenzite. Po 20 a 25-bodovej sezóne má aktuálne na konte už 28 bodov v 49 súbojoch. Vzhľadom k predpovedanej budúcnosti je to na výber zo šiesteho miesta v drafte stále málo. Z draftu 2014 ho výrazne predbehli neskôr draftovaní William Nylander, Nikolaj Ehlers, Kevin Fiala, Jakub Vrána, Dylan Larkin či Nick Schmaltz s Davidom Pastrňákom.
Adrian Kempe
Švédsky útočník Adrian Kempe bol draftovaný rovnako v roku 2014. Z celkovej 29. priečky si ho vybrala organizácia Los Angeles Kings, ktorá krátko predtým oslavovala zisk Stanley Cupu. Keď o rok neskôr na juniorských MS v drese Švédska pozbieral výborných osem bodov v siedmich zápasoch, hovorilo sa o výbornej voľbe.
Kempe na ľade preukazoval skvelý prehľad, výbornú strelu a taktiež si vzhľadom k veku pomerne slušne plnil defenzívne povinnosti. Postupom rokov mal preberať štafetu po hviezdnom Anžem Kopitarovi. Jeho doterajšia kariéra v NHL je však sklamaním.
23-ročný rodák z maličkého švédskeho mestečka Kramfors je už tretí rok stálicou v prvom tíme kalifornského celku. Kings už dlhšie patria medzi najslabšie tímy NHL a priemerná výkonnosť Kempeho nijak nenapomáha k zmene. Vlani pozbieral len 28 bodov, tento rok sa do štatistík v 49 súbojoch zapísal celkom dvadsaťkrát.
Pavel Zacha
Od útleho veku sa o ňom v našich končinách hovorilo ako o vyrastajúcej hviezde. Ako 13 a 14-ročný zbieral v drese Liberca U16 takmer bod na zápas. U našich západných susedov sa o ňom hovorilo ako o obrovskom hokejovom fenoméne. Nástupcovi Jaromíra Jágra. Po odchode do zámoria sa mu solídne darilo aj v kanadskej juniorke.
Na drafte 2015 sa pozornosť upriamovala predovšetkým na dvojicu Connor McDavid – Jack Eichel. Zacha sa napokon dočkal výberu ako celková šestka. Siahla po ňom organizácia New Jersey Devils a český útočník sa mal stať lídrom ofenzívy. Výsledok? V doterajších 245 súbojoch pozbieral 94 kanadských bodov (32+62) a už viackrát sledoval zápasy svojho tímu z tribúny ako zdravý náhradník.
Z úžasnej ofenzívnej mašiny sa vykľul bojovník a hráč do predbránkového priestoru. V aktuálnom ročníku má na konte 18 kanadských bodov v 44 súbojoch. Čísla nasvedčujú tomu, že by si mohol vytvoriť nové kariérne maximum v produktivite. To je aktuálne 25 kanadských bodov, ktoré pozbieral zhodne v predchádzajúcich dvoch ročníkoch.
Jesse Puljujärvi
Rok 2016 patril v najsledovanejších mládežníckych kategóriách Fínsku. V úvode kalendárneho roka žiarili Suomi na juniorských MS v hokeji, kde skautov zaujali najviac mladíci Patrik Laine a Jesse Puljujärvi. Druhý menovaný žiaril aj na šampionáte do 18 rokov, kde napriek pretrvávajúcim zdravotným problémom nastúpil do finálového stretnutia. V ňom v severskom finále potopil Švédov hetrikom a radoval sa z triumfu.
Aj tieto výkony mu vyniesli výber z celkového štvrtého miesta na drafte 2016. Vybrali si ho v Edmontone Oilers, kde hľadali ku Connorovi McDavidovi úderné krídlo schopné pravidelne skórovať. 21-ročný Fín neraz preukázal čuch na góly a po drafte druhého fínskeho kanoniera Patrika Laineho z druhého miesta bol jasným výberom.
Mladý hokejista sa v zámorí zatiaľ iba hľadá. Po troch sezónach sa dokonca rozhodol pre odchod do Fínska. Chcel si tým doslova vydupať prestup z organizácie. Vedenie „olejárov“ nepovolilo a Puljujärvi aktuálne háji farby fínskeho Kärpätu Oulu, kde zbiera takmer bod na zápas. V zámorskej profilige sa mu ale vôbec nedarí. Jeho kariérnym maximom je zisk 20 bodov za bilanciu 12+8 zo sezóny 2017/18. Všetko nasvedčuje tomu, že skôr či neskôr Albertu opustí. Ostáva otázne, či sa dokáže presadiť v inom tíme. Edmonton už svoju draftovú voľbu určite oľutoval.
Casey Mittelstadt
21-ročný útočník bol na drafte 2017 horúcim kandidátom na výber v prvej pätke. Napokon sa stal celkovou osmičkou a putoval do tímu Buffala Sabres. Ide údajne o pre hokejistu nie príliš vďačné prostredie. Po Jackovi Eichelovi mal tímu vyrásť ďalší útočník svetových kvalít.
Zatiaľ sa ale očakávania nenapĺňajú. Americký center sa na ľade trápi. Tento rok odohral už 14 súbojov na farme v Rochesteri a v NHL si v 31 zápasoch na konto pripísal deväť bodov za bilanciu 4+5. Rok predtým odohral prvú kompletnú sezónu v profilige, ktorú zakončil so ziskom 25 bodov. Mittelstadt sa v Buffale výrazne trápi. V lete sa stane chráneným voľným hráčom a vedenie klubu by malo zvážiť jeho odchod.
Nolan Patrick
O nič viac sa nedarí ani rovesníkovi Mittelstadta a celkovej dvojke draftu 2017, Nolanovi Patrickovi. Dlho bol považovaný za jasného kandidáta na výber z prvej priečky. Tromfol ho napokon švajčiarsky útočník Nico Hischier. A svoju rolu v tom zohrali aj zdravotné problémy kanadského hokejistu.
Tie mu dokonca nedovolili vstúpiť do jeho tretej profesionálnej sezóny. Patrick v 21 rokoch trpí pretrvávajúcimi, dlhodobými a veľmi silnými migrénami, ktoré mu nedovoľujú naplno sa venovať hokeju. Je zapísaný na listine dlhodobo zranených hráčov a hoci sa chorobe nedokáže vyhnúť, možno považovať jeho doterajšiu kariéru a predovšetkým jeho výber z druhej priečky za prešľap.
K dispozícii boli na drafte aj takí hráči ako Miro Heiskanen, Cale Makar, Elias Pettersson či Martin Nečas s Nickom Suzukim. Patrick zatiaľ dopláca na chatrné zdravie, s ktorým mal problém už počas juniorskej kariéry. V doterajších 145 zápasoch v NHL pozbieral 61 kanadských bodov (26+35).
Tomáš Jurčo
Vôbec najstarší hráč z nášho výberu – Tomáš Jurčo. Slovenský krídelník bol v roku 2011 draftovaný z celkovej 35. pozície organizáciou Detroitu Red Wings. „Červené krídla“ boli dlhodobo známe vynikajúcim skautingom a prácou s mladými hráčmi. Tŕňom v oku viacerých expertov bolo zapracovanie mladých talentov do vtedajšej hviezdami nabitej zostavy.
Mierne na túto skutočnosť doplácal aj košický odchovanec, ktorý v juniorských súťažiach preukazoval potenciál stať sa jednou z ofenzívnych opôr tímu NHL. Po oťukaní sa v AHL zbieral aj v nižšej zámorskej súťaži pravidelne bod na zápas. Ani to mu nijak nepomohlo, aby dostal v tíme Detroitu výraznejšiu šancu.
Napokon sa sťahoval do Chicaga Blackhawks, kde herne pookrial. Ani vo veternom meste sa však nevyhol preradeniu do nižšej súťaže. Vlani zažiaril v drese farmy Caroliny Hurricanes v AHL, kde patril medzi lídrov tímu a spolu s Martinom Nečasom doviedli klub až k samotnému triumfu v lige. Po zisku Calder Cupu sa upísal Edmontonu Oilers. Jeho angažmán vyzeral sľubne, v príprave nastupoval aj s hviezdnym Connorom McDavidom a darilo sa mu. V niektorých úsekoch hry predviedol svoj talent, no napokon si zatiaľ zahral len v dvanástich stretnutiach. Doposiaľ nie je jasné, prečo sa mu nedarí nadviazať na kvalitné výkony v AHL aj v najlepšej hokejovej lige sveta.
