NHL vo svojej histórii spoznala už 57 draftových jednotiek. 57 hokejistov, ktorí sa mali zaradiť medzi najlepších hokejistov planéty počas svojej éry. Nie vždy sa predpoklady naplnili. Predstavujeme 7 draftových jednotiek, ktorých kariéry skončili veľkým sklamaním.
Doug Wickenheiser
V roku 1980 urobil Montreal Canadiens z Douga Wickenheisera draftovú jednotku. Je pravdou, že v tomto období nebol skauting zámorských tímov na takej úrovni ako v súčasnosti. Treba ale poznamenať, že v tento rok sa kluby prostredníctvom výberu nováčikov posilnili o mnoho hviezdnych mien. Denis Savard, Larry Murphy, Paul Coffey, Jari Kurri či Bernie Nicholls. To všetko je menoslov hráčov z draftu 1980, ktorí pokorili 1000-bodovú hranicu.
Wickenheiser padol v nemilosť kanadských novinárov ihneď po výbere. V Montreale si totiž priali draft Denisa Savarda. Vedenie klubu sa rozhodlo inak a na rodáka z mesta Regina bol vyvíjaný mimoriadny tlak. A s ním sa nikdy nedokázal vyrovnať. V Montreale zotrval necelé štyri sezóny, neskôr obliekal dresy St. Louis Blues, Vancouveru Canucks, New Yorku Rangers a Washingtonu Capitals. Nikdy nedokázal nadviazať na kvalitné výkony v juniorke.
Kariéru zakončil s bilanciou 556 zápasov a 276 kanadských bodov (111+165), čo rozhodne nie je hodné draftového výberu číslo 1. V úvode deväťdesiatych rokov sa snažil presadiť v Európe. Postupne si zahral v Taliansku, Švajčiarsku, Rakúsku a Nemecku a v roku 1994 ukončil aktívnu hokejovú kariéru ako hráč IHL.
Brian Lawton
Draft 1983 priniesol ďalšie obrovské sklamanie. Ako prvá si vyberala Minnesota North Stars. Siahla po Brianovi Lawtonovi. Mladý útočník sa stal po vyše dvadsiatich rokoch fungovania draftu prvou americkou jednotkou. Vysoké očakávania nikdy nenaplnil. V zámorskej profilige odohral 483 stretnutí. Do štatistík si pripísal 266 kanadských bodov (112+154).
Po piatich rokoch strávených v Minnesote sa z neho stal pomerne veľký cestovať. V priebehu štyroch sezón vymenil osem klubov, ale ani v jednom z nich sa výraznejšie nepresadil. Kariéru ukončil v IHL v drese Kansasu City Blades. Po istom čase si vedenie klubu muselo búchať hlavu o stenu. Vybrali si totiž priemerného, nevýrazného hokejistu na úkor takých mien ako Sylvain Turgeon, Pat LaFontaine, Tom Barrasso či dokonca Steve Yzerman.
Nail Jakupov
Jediným aktívnym hokejistom v našom zozname je ruský útočník Nail Jakupov. Stále tak má aspoň teoretickú šancu zvrátiť povesť premrhaného talentu. Draft 2012 je síce považovaný za jeden zo slabších ročníkov, no kluby NHL mali k dispozícii na výber hneď niekoľko talentovaných hokejistov.
Edmonton Oilers siahol po Nailovi Jakupovovi, ktorý sa mal stať novým ruským ostrostrelcom podobným súčasnej hviezde St. Louis Blues Vladimirovi Tarasenkovi. V rodnej krajine si vybudoval povesť kanoniera, čo vedenie „olejárov“ presvedčilo v jeho výber.
V úvodnom skrátenom ročníku 2012/13 sa prezentoval veľmi solídnou nováčikovskou sezónou. V 48 vystúpeniach zaznamenal 31 bodov (17+14) a preukázal veľký potenciál do budúcna. O rok na to však nedokázal vystúpiť zo svojho tieňa. V 63 súbojoch sa do štatistík zapísal len 24 bodov a o nič lepšie mu to nešlo ani v ďalších rokoch. Jeho chabé výkony vyústili v jeho odchod do St. Louis Blues, kde mal reštartovať nevydarený začiatok kariéry. Ani celok „bluesmanov“ nepresvedčil, a tak po ňom siahlo Colorado Avalanche. Celok z Denveru je vôbec jeho posledným pôsobiskom za veľkou mlákou. Od ročníka 2018/19 háji farby SKA Petrohrad a v zámorí má zaslúženú povesť jednej z najhorších draftových jednotiek histórie.
Rick DiPietro
Svojho času skutočne nešlo o zlý výber. Časom sa ukázalo, že New York Islanders urobil v roku 2000 draftový prešľap. Dlho sa šuškalo o tom, že americký tím siahne po slovenskom krídelníkovi Mariánovi Gáboríkovi. Napokon sa po zdravotnej prehliadke Slováka rozhodli siahnuť po americkom brankárovi Rickovi DiPietrovi.
Hokejovú cestu Mariána Gáboríka si prečítajte v našom blogu.
Malo ísť o gólmana, ktorý si mal v 21. storočí podmaniť NHL. Miesto v prvom tíme si natrvalo vybojoval v ročníku 2003/04 a nepreukazoval zlú výkonnosť. Ale ani nežiaril. Stále ho sprevádzala povesť výnimočného brankára, ktorý je schopný doviesť svojho zamestnávateľa až na samotný vrchol najlepšej hokejovej ligy sveta.
S vedením klubu podpísal v roku 2006 monštruózny 15-ročný kontrakt v hodnote 67,5 miliónov amerických dolárov. Doposiaľ ide o jednu z najnevýhodnejších zmlúv histórie ligy. DiPietrovi kariéru zničili zranenia. V profilige síce odchytal 10 sezón, no len štyrikrát dokázal odchytať viac ako 50 stretnutí. Napriek tomu, že občas predviedol zákrok snov či sériu výhier, nikdy sa mu nepodarilo podávať konzistentné výkony.
Dôvodom boli chronické zdravotné problémy. Otras mozgu, zlomenina bedra a nespočetné patálie s kolenom. Do hry sa snažil dostať aj v Caroline Hurricanes. Americký celok ho nechal rozchytať sa na farme. Po piatich chabých súbojoch v drese Charlotte Checkers sa rozhodol definitívne zavesiť korčule na klinec.
Gord Kluzak
Výber z prvého miesta v roku 1982 si za klobúk určite nedá vtedajšie vedenie Bostonu Bruins. Americký mančaft hľadal posilu do obrany. A prstom ukázal na Gorda Kluzaka. Mnoho skeptikov nesúhlasilo s týmto rozhodnutím. Kluzak mal dlhodobé problémy s kolenom už počas pôsobenia v juniorskom hokeji.
Boston napriek tomu odignoroval na drafte bekov ako Scott Stevens či Phil Housley a siahol po Kluzakovi. Kanadský bek bol počas kariéry nútený vynechať dve sezóny z dôvodu zranenia a v konečnom zúčtovaní nastúpil len do 299 súbojov. Na konto si pripísal 123 kanadských bodov. V rokoch 1988 – 1991 odohral za „medveďov“ vinou zranení len 13 súbojov a ako 27-ročný nútene ukončil aktívnu kariéru.
Patrik Štefan
Svoje zastúpenie v nepopulárnom výbere má aj Česká republika. Tá mala na prelome tisícročia dostať do NHL výnimočných útočníkov Patrika Štefana a Pavla Brendla. Druhý menovaný sa stal draftovou štvorkou roku 1999 a z prvého miesta bol vybraný spomínaný krajan Štefan.
Siahla po ňom Atlanta Thrashers, ktorej mal pomôcť byť konkurencieschopným tímom prakticky ihneď po vstupe do zámorskej profiligy. Český mladík bol považovaný za výnimočný ofenzívny talent. Ani zďaleka sa ale odhadom skautov nepriblížil. V úvodnom ročníku v NHL vsietil v 72 dueloch len päť gólov a jeho kariérnym sezónnym maximom je 14 presných zásahov a 40 bodov zo sezóny 2003/04.
Jeho výber sa stal obrovským sklamaním, čo podčiarkujú jeho štatistiky. V NHL odohral 455 zápasov so ziskom 188 kanadských bodov. Napraviť povesť mu nepomohla ani výmena do Dallasu Stars. V drese „hviezd“ sa postaral o kultové minutie prázdnej brány pri power-play súpera. Edmonton sa po nepochopiteľnom skrate Štefana dostal k puku a vyrovnal stav stretnutia. Mnohí zámorskí novinári označili tento moment ako najlepšiu definíciu nevydarenej kariéry českého hokejistu. Po trinástich súbojoch od tohto smolného momentu, po sezóne 2006/07 opustil zámorie. V Európe odohral tri duely v švajčiarskom Berne a následne ukončil kariéru.
Alex Daigle
Nepochybne jeden z najväčších draftových prepadákov histórie NHL. Kanaďan Alexandre Daigle sa mal stať novým Mariom Lemieuxom či Wayneom Gretzkym. Pri všetkej úcte však treba priznať, že podobným hráčom sa nepriblížil ani len zďaleka.
Šikovný útočník vzbudil pozornosť zámorských skautov perfektnými výkonmi v QMJHL, kde počas dvoch sezón pozbieral 247 kanadských bodov. Kvalitné výkony podával aj v reprezentačnom drese na juniorských MS a v roku 1993 po ňom napokon siahla Ottawa Senators.
V hlavnom meste Kanady sa hovorilo o novej ére. Ére s Alexom Daiglom v zostave. Očakávania ale nikdy nenaplnil. Hoci mal výnimočný talent, hokej ho koniec koncov nezaujímal. Viac mu šlo o slávu a peniaze. Nízka pracovná morálka a nezáujem o hru sa odzrkadlili na jeho výkonoch. V NHL nastúpil do 616 stretnutí a pozbieral 327 kanadských bodov, čo bolo skvelým varovaním pre všetkých talentovaných mladíkov. Len nadanie totižto nikdy nestačí. Daigle sa nikdy výraznejšie nepresadil a po sezóne 2005/06 odišiel skúsiť šťastie na starý kontinent. Vo švajčiarskej NLA patril medzi najlepších hráčov, v najlepšej hokejovej lige sveta však patril medzi ľahký nadpriemer.
