4 minúty čítania
Autor: Dávid Lech
Najlepšia hokejová liga sveta začala písať svoje dejiny v roku 1917. Počas vyše storočnej histórie boli hokejoví fanúšikovia svedkami nespočetného množstva bizarností a zaujímavosti, ktoré si postupne rozpovieme v našom pravidelnom seriáli „Pikošky NHL“. Pohodlne sa usaďte, pokračujeme druhým dielom.
Sledujte naše sociálne siete Facebook a Instagram.
1. november 1959 je kľúčovým dátumom pre všetkých brankárov, ale aj samotné smerovanie hokeja. V Madison Square Garden proti sebe nastúpili New York Rangers a Montreal Canadiens. V čase 3:06 vyslal domáci kanonier Andy Bathgate na bránu obávaný projektil a hru prerušil krvavý incident.
Plante (opäť) skončil v kaluži krvi
„Útok Montrealu bol zastavený a Rangers šli do protiútoku. Andy Bathgate, známy svojimi tvrdými strelami sa v útočnom pásme dostal k puku, no vtedy to skúsil backhandom a trafil Planteho. Videl som, ako Plante padol na ľad v kaluži krvi. Bolo zrejmé, že ide o niečo vážne. Brankára odprevadili do šatne a za ním sa ťahala dlhá krvavá stopa.“ Takto si zaspomínal na celú situáciu pre nhl.com vtedajší novinár The Hockey News a The New York Journal-American, Stan Fischler.
Jacques Plante chytil strelu obávaného útočníka Rangers. No urobil to hlavou. Piatykrát v kariére utrpel zlomeninu nosa a predtým mal podľa dostupných záznamov dvakrát prerazenú čeľusť a liečil sa aj zo zlomeniny lebečnej kosti. Na tvári mali vyše 200 stehov. Žurnalistická legenda Red Fisher z Montreal Gazette si na celú situáciu bezprostredne po odchode Planteho do útrob arény zaspomínal pre oficiálny web NHL: „Ponáhľal som sa do šatne, kde už bol Plante a pozeral sa do zrkadla oddeľujúc si kožu na tvári. ‚Poriadne hnusné,‘ povedal mi. Odpovedal som mu: ‚Veru, máš slušný štart do zápasu, Jacques.‘ Potom si ľahol na stôl a doktor ho zašil.“
„Keď som si prvýkrát nasadil masku, chlapci mi vraveli, že budem vzbudzovať strach u žien a tie už nikdy neprídu na žiadny zápas. No vedel som, že ak ju nezačnem nosiť, moja tvár bude vyzerať horšie ako samotná maska,“
cituje slová Planteho portál thehockeywriters.com
Zbabelec v bráne
Po 21 minútach a 21 stehoch, ktorých úlohou bolo udržať Planteho nos na správnom mieste, sa brankár vrátil na striedačku s jasným odkazom pre trénera. Buď na ľad vstúpi s maskou alebo v zápase končí. Vtedajší kouč Canadiens, Toe Blake, o tom nechcel ani len počuť. Plante mal dovolené nosiť masku len na tréningoch. Tréner sa obával, že maska bude negatívne ovplyvňovať výkony hviezdneho brankára.
Plante mal veľkú výhodu – v 50. rokoch bol náhradný brankár nežiadúci prepych a nedisponoval ním ani Montreal. Po sľube, že po vyliečení nosa ju prestane nosiť sa vrátil do hry. Tím doviedol k víťazstvu 3:1 a sľub nikdy nesplnil. S maskou odchytal nasledujúcich 10 stretnutí s bilanciou 9 výhier a 1 remíza. Neskôr ju ešte skúšal odložiť, no daný zápas Montreal prehral a opäť sa vrátil k ochrane svojej tváre.
„V tých časoch boli v lige Bobby Hull, Tim Horton či Andy Bathgate. Títo chlapi mali tvrdé petelice a strieľali ich na vás z jeden a pol až desiatich metrov. Ak puk letel vo vzduchu, netušili ste, kam ten puk pôjde, jednoducho ste ho len museli zastaviť. Po zopár zlomených kostiach v oblasti tváre som si povedal, že ak mám hlavou zastavovať puky, tak to bude lepšie robiť v maske,“
reflektoval spätne svoju kariéru Jacques Plante pre CBC’s 90 Minutes Live v roku 1977
Bizarné príkazy trénerov: Chytaj tie puky hlavou
Za nosenie masky si vyslúžil posmech publika a nepochopenie od samotného vedenia klubu. Vtedajší tréner mu jednoducho povedal, aby použival aj svoju hlavu na zastavenie puku. Fanúšikovia spochybňovali jeho odvahu. Uťahovali si z neho, častovali ho pokrikom „Zbabelec!“, no Plante všetok posmech a bučanie tribún úspešne ignoroval.
Vedenie klubu časom zrejme pochopilo, že stojí na nesprávnej strane hokejovej histórie. Plante aj s maskou doviedol Montreal Canadiens k piatemu Stanley Cupu v rade a získal aj Vezina Trophy.
Po tom, čo brankári začali v útlych počiatkoch hokeja nosiť betóny a neskôr pribudli aj prvé modifikácie lapačky a vyrážačky, sa po 42 rokoch od existencie NHL začala v zápasoch pravidelne nosiť aj maska. Posledným brankárom, ktorý v zámorskej profilige odchytal zápas bez masky, bol Andy Brown z Pittsburghu Penguins v roku 1974.
Plante nebol prvý brankár s maskou
Hoci sa Jacques Plante právom označuje za „otca“ brankárskej masky. Mal aj svojich predchodcov. 7. februára 1927 sa 21-ročná brankárka Elizabeth Graham postavila medzi tri žrde v súboji svojej Queen’s University proti University of Toronto s ochranou hlavy v podobe masky. Dôvod bol prostý – chcela si chrániť zuby.
O tri roky neskôr, 20. februára 1930, brankár Clint Benedict z Montrealu Maroons utrpel po strele Howieho Morenza zlomeninu nosa a nasadil si tak ochrannú masku. Chytanie v nej bolo veľmi nepraktické. Po krátkom doliečení a dvoch odchytaných zápasoch s maskou sa vrátil k chytaniu bez ochrannej pomôcky.
Zimné olympijské hry 1936 si pre zmenu pamätajú gólmana Teijiho Homnu z Japonska, ktorý nosil masku, pretože mal slabší zrak a musel nosiť okuliare. Maska tak chránila jeho okuliare i samotný zrak.
Každá hokejová éra má brankára, ktorý istým spôsobom zmenil samotnú hru. Patrick Roy fenomenálne vykrýval strelecké uhly. Martin Brodeur bol fantastický v práci s hokejkou. Dominik Hašek žiaril v bráne neopakovateľným štýlom. No často sa zabúda na ich dávneho predchodcu, ktorý rozhodnutím stáť sa na istý čas pre celú NHL zbabelcom bez odvahy, definitívne zmenil smerovanie brankárskeho remesla v hokeji.
👉 prečítajte si: Hokejové pikošky NHL (1.): Hokej nevznikol v Kanade
