7 minút čítania
Autor: Dávid Lech
Najlepšia hokejová liga sveta začala písať svoje dejiny v roku 1917. Počas vyše storočnej histórie boli hokejoví fanúšikovia svedkami nespočetného množstva bizarností a zaujímavosti, ktoré si postupne rozpovieme v našom pravidelnom seriáli „Pikošky NHL“. V tretej časti si rozpovieme príbeh z ľadovej plochy, ktorý sa viac ako na hokej podobal na krvavú drámu.
Sledujte naše sociálne siete Facebook – Instagram – Tik-Tok
„Veď on zomrie!“ kričal rozhodca Terry Gregson, kým niektorí hokejisti a diváci zvracali a niektorí priaznivci dokonca aj omdlievali. Spoluhráči odvracali zrak, aby sa na tú katastrofu nemuseli pozerať, iní sa v absolútnom šoku bezmocne prizerali, v tom lepšom – no stále bezvýznamnom – prípade kričali, aby doniesli nosidlá.
Keď sa brankár Buffala ocitol v kaluži vlastnej krvi
„Pane Bože, okamžite odvráťte tie kamery, vypnite kamery!“ kričal komentátor priameho prenosu Mike Robitaille do éteru. Písal sa rok 1989, v kalendári svietil dátum 22. marec. Buffalo Sabres hostilo St. Louis Blues. Zdanlivo rutinná akcia sa skončila takmer obrovskou tragédiou.
Útočník hostí Steve Tuttle sa snažil natlačiť do brány a prijať prihrávku od Ricka Meaghera. Bek Uwe Krupp si však situáciu postrážil a protihráča fyzicky odstavil. Nohy Tuttla vyleteli do vzduchu a korčuľou doslova podrezal brankára Buffala, Clinta Malarchuka. Po pár sekundách kanadský gólman bezmocne kľačal v obrovskej kaluži krvi. Krv mu z krčnej tepny vystrekovala na niekoľko metrov. Mnohí priami účastníci zápasu zvracali a omdlievali.
Matka ho videla v priamom prenose zomierať
Malarchuk mal obrovské šťastie v nešťastí. Kondičný tréner Sabres Jim Pizzutelli duchaprítomne pribehol k brankárovi a vložil mu niekoľko prstov do obrovskej rany na krku, aby zmiernil krvácanie. Na podobné výjavy bol zvyknutý. Počas vojny slúžil v armáde vo Vietname, kde ošetroval zranenia akéhokoľvek charakteru.
„Tak a je to tu, Clint. Zomieraš, dnes zomrieš,“ opisuje pre The Players Tribune Malarchuk prvé myšlienky po tom, čo si zložil masku a na ľad dopadali prúdy jeho vlastnej krvi. Začal premýšľať nad tým, ako sa čo najskôr dostať mimo publikum, aby nezomrel pred očami ostatných. Následne mu prebleskla hlavou ešte jedna myšlienka.
„Moja mama doma v Calgary určite sleduje tento zápas. Nechcem, aby videla smrť svojho syna v televízii.“
Clint Malarchuk
,‚Zavolajte kňaza, chcem, aby sa pred mojou smrťou pomodlil‘
Našťastie Pizzutelli bleskovou reakciou s neustále vloženými prstami do Malarchukovho krku dostal brankára do šatne. Ten si žiadal zavolať tímového kaplána, ktorý by sa nad ním pomodlil „posledné obrady“. Popritom ho Pizzutelli naďalej doslova škrtil, aby nevykrvácal. Neskôr sa o neho staral tímový doktor Phelan. Ubezpečoval ho, že to prežije. Malarchuk tomu ale neveril a myslel si, že ide o klasické upokojovanie pacienta. Stratil síce liter a pol krvi, no prežil. V nemocnici jeho krčnú tepnu napravilo 300 stehov.
Hrdina, ktorý bol slabochom
O 10 dní bol späť na ľade. Trénoval, chytal, bojoval, žartoval, poskytoval rozhovory a dokonca na necelých šesť minút nastúpil do súboja proti Quebecu. Stal sa hrdinom pre svoju rodinu, spoluhráčov, fanúšikov. S pribúdajúcim časom ale čoraz viac bojoval so strachom. Mával nočné mory plné obáv o svoj život, v ktorých sa mu situácia zo zápasu so St. Louis doslova prehrávala v spomalených záberoch.
Nechcel prísť o status quo silného chlapíka, ktorého nepoložil hrôzostrašný incident. Nočné mory boli natoľko desivé, že sa začal vyhýbať spánku. V kombinácii s liekmi a alkoholom to jeho telo nevydržalo.
Mysleli si, že je to pokus o samovraždu
Mnohí toto konanie považovali za pokus o samovraždu. Malarchuk priznal, že na liekoch proti bolesti čítal upozornenie, že v kombinácii s alkoholom môžu spôsobovať ospalosť. Spánok. Presne to chcel a tak to vyskúšal… Namiesto žiadaného dlhého spánku prišla zástava srdca.
Na nemocničnom lôžku ho navštívil psychiater. „Čo sa to s tebou deje, Clint?“ spýtal sa. Po dlhom rozhovore a odkrytí pravdy Malarchukovi stanovili hneď niekoľko diagnóz: obsesívno-kompulzívna porucha, depresia a úzkosť. S pomocou terapie sa z tohto stavu dostal. Čoraz viac sa venoval osvete o mentálnom zdraví a hoci prežíval aj ťažšie dni, bol v dobrej psychickej kondícii.
Zložil ho incident Richarda Zedníka
Sám Clint Malarchuk si myslel, že dlhé roky po zranení má to najhoršie za sebou. Opak bol pravdou. V roku 2008 korčuľa Olliho Jokinena veľmi podobne zasiahla krk Richarda Zedníka, ktorý s hlbokou tržnou ranou okamžite odkorčuľoval po pomoc na striedačku.
Incident dal zaspomínať na udalosť z roku 1989. Malarchuk bol opäť stredobodom pozornosti, médiá ho oslovovali so žiadosťou o rozhovory, ‚nútili‘ ho pozerať sa na Zedníkov aj svoj incident znovu a znovu. Na Malarchuka to opäť doľahlo. Upadol do kolotoča alkoholu, paranoje a ďalších mentálnych ochorení. Liečil sa, no neúspešne. Pravidelne sa snažil o útek z liečebného zariadenia, až to vyvrcholilo v pokus o samovraždu.
Do hlavy sa na svojom ranči strelil puškou s dlhou hlavňou. Opäť o vlások unikol smrti. Verdikt bol jasný. V kombinácii s ťažkým detstvom (alkohol a tyrania v rodine) a úniku smrti doslova o niekoľko sekúnd priamo na ľade pred očami státisícov divákov v aréne a pri televíziách šlo o post-traumatickú stresovú poruchu.
Najprv o tom nechcel ani len počuť. Bol predsa hrdinom, ktorý po desiatich dňoch opäť chytal NHL. No čím viac odborníci dobiedzali a rozoberali s ním situáciu z marca 1989 a následných udalostiach, tým viac mu to dávalo čoraz väčší zmysel.
Teraz pomáha ostatným
Všetky (psychické) ochorenia s kombinácii s alkoholom vniesli do života Clinta Malarchuka veľké problémy.
„Stále bojujem s problémami duševného zdravia, plne to priznávam. Občas mávam tie nočné mory, kde vidím, ako mi korčuľa Stevea Tuttlea super spomalene prerezáva hrdlo. No nie je to hlboká, hlboká depresia. V skutočnosti som asi len obyčajný človek, ktorý zápasí so zlým dňom či každodennými nepríjemnosťami, ktoré prináša život. Tak ako všetci ostatní na svete,“
komentoval svoj stav bývalý brankár Quebecu, Washingtonu a Buffala v roku 2018.
Samozrejme, nebolo to jednoduché sa s tým vyrovnať, ale všetko zlé je na niečo dobre. Malarchukova najväčšia podpora je jeho verná manželka Joanie, ktorú krátko pred streľbou do hlavy obviňoval, že za jeho problémy môže práve ona. Spoločne so svojou polovičkou cestuje po Severnej Amerike, prednáša a pomáha ľuďom, ktorí sa boria s podobnými zdravotnými problémami.
Ak niekoho predsa len zaujíma, ako skončil zápas, ktorý Malarchuk nedohral. Buffalo Sabres podľahlo St. Louis Blues 1:2. Niet sa čomu čudovať. Náhradník Jacques Cloutier neskôr prezradil, že celý zápas odchytal s roztrasenými nohami. V bránkovisku sa stále leskli zamrznuté čiastočky krvi z tepny jeho kamaráta a spoluhráča.
👉 prečítajte si: Hokejové pikošky NHL (2.): Ako vyzerali prvé brankárske masky?
