4 minúty čítania
Po odohraní 20 zápasov je za nami štvrtina sezóny NHL 2023/24. Slovenskí hokejisti nám v nej príliš veľa radosti nepriniesli. Zaspomínali sme si tak na najvydarenejšie vstupy do sezóny zo strany Slovákov. Svojho času naši hráči naháňali v produktivite najväčšie hviezdy zámorskej profiligy.
Sledujte naše sociálne siete Facebook – Instagram – Tik-Tok
Množstvo slovenských hokejistov historicky prežilo vydarený vstup do sezóny. Pri výbere sme sa ale riadili striktnými pravidlami: Hráči na zozname museli získať minimálne bod na zápas, odohrať aspoň desať stretnutí a zisk bodov od začiatku sezóny do 1. decembra (v prípade výluky sme sledovali štatistiky k 20. marcu) musel byť dostatočný na umiestnenie sa v elitnej desiatke ligovej produktivity.
Na Slovensku sa narodil nedocenený klenot
Rodák z drobnej obce Sokolče, ktorá skončila pod hladinou Liptovskej Mary, je štatisticky považovaný za kanadského hokejistu, no sám sa hrdo hlásil k svojim slovenským koreňom. Za veľkou mlákou si ho vážia azda ešte viac ako u nás doma. Jeho meno je Stan Mikita.
Hockey Hall of Famer Stan Mikita suffered from CTE, researcher says. @rwesthead has more: https://t.co/DkXHri53LB pic.twitter.com/8xk8ZkkwPE
— TSN (@TSN_Sports) September 14, 2019
Svojho času patril medzi absolútnu špičku útočníkov NHL. K 1. decembru figuroval v elitnej desiatke kanadského bodovania osemkrát (technicky 7-krát, pretože v sezóne 1972/73 bol s 30 bodmi jedenásty, pretože desiaty najproduktívnejší hráč Jean Ratelle mal na konte viac gólov). Za zmienku azda najviac stojí ročník 1966/67, v ktorom v 17 stretnutiach pozbieral v drese Chicaga Black Hawks fantastických 28 bodov a s osembodovým náskokom viedol v produktivite celú NHL. Počas kariéry sa stal najproduktívnejším hráčom ligy hneď štyrikrát, za čo si vyslúžil Art Ross Trophy (1963/64, 64/65, 66/67 a 67/68).
Najvydarenejšie vstupy Stana Mikitu do sezóny:
(1962/63) 18 zápasov, 8+13, 21 bodov, (miesto v produktivite k 1. decembru:) 4. miesto (miesto v produktivite na konci sezóny: 3.)
(1963/64) 22 zápasov, 13+18, 31 bodov, 2. miesto (1.)
(1964/65) 18 zápasov, 6+14, 20 bodov, 3. miesto (1.)
(1965/66) 17 zápasov, 8+14, 22 bodov, 3. miesto (2.)
(1966/67) 17 zápasov, 11+17, 28 bodov, 1. miesto (1.)
(1968/69) 20 zápasov, 9+18, 27 bodov, 6. miesto (4.)
(1971/72) 24 zápasov, 9+16, 25 bodov, 10. miesto (26.)
(1972/73) 21 zápasov, 10+20, 30 bodov, 11. miesto (18.)
Bratia Šťastní postrachom brankárov NHL
V osemdesiatych rokoch sa jediný produktívnejší hráč od Petra Šťastného volal Wayne Gretzky. Slovenský hokejista so svojimi bratmi Mariánom a Antonom opanovali NHL a doposiaľ patria medzi najúdernejšie útočného formácie histórie zámorskej profiligy.
From the HHOF Archives – the Stastny brothers, Peter, Anton & Marian. They combined for 2,169 NHL points. pic.twitter.com/DmwwMemE5T
— Hockey Hall of Fame (@HockeyHallFame) March 28, 2017
Za zmienku azda najviac stojí ročník 1982/83, v ktorom excelovali všetci traja bratia. Anton Šťastný bol v produktivite deviaty s 34 bodmi, štvrté miesto patrilo Petrovi so 40 bodmi a druhý bol 45-bodový Marián, ktorý bol najbližšie k lídrovi Wayneovi Gretzkemu, ktorý mal na konte po 27 zápasoch 65 bodov.
Peter Šťastný:
(1981/82) 28 zápasov, 15+26, 41 bodov, (miesto v produktivite k 1. decembru:) 5. miesto (miesto v produktivite na konci sezóny: 3.)
(1982/83) 24 zápasov, 20+20, 40 bodov, 4. miesto (2.)
(1983/84) 28 zápasov, 13+34, 47 bodov, 3. miesto (4.)
(1987/88) 20 zápasov, 19+22, 41 bodov, 5. miesto (6.)
Marián Šťastný:
(1981/82) 28 zápasov, 17+21, 38 bodov, 8. miesto (26.)
(1982/83) 24 zápasov, 20+25, 45 bodov, 2. miesto (33.)
Anton Šťastný:
(1982/83) 24 zápasov, 9+25, 34 bodov, 9. miesto (15.)
Slovenský hokej sa v 90. rokoch plne etabloval medzi najlepšími
Prvým Slovákom, ktorý nenosil priezvisko Mikita alebo Šťastný a od úvodu sezóny NHL mimoriadne žiaril, sa volal Peter Bondra. Obávaný kanonier a dvojnásobný víťaz Maurice Richard Trophy pre najlepšieho strelca NHL prežil najvydarenejší štart v ročníku 1997/98, keď s 31 bodmi v 26 stretnutiach obsadil 1. decembra ôsmu priečku v produktivite. Na prvého Mikea Modana strácal sedem bodov. Vydarený ročník vtedy prežívali aj Jozef Stümpel a Žigmund Pálffy, ktorí ročník zakončili v elitnej desiatke produktivity.
Zigmund Palffy #RandomPenguin pic.twitter.com/8GZQRy5wD4
— The Royal Half (@theroyalhalf) March 8, 2015
Práve druhý menovaný má v našom rebríčku trojité zastúpenie. Žigmund Pálffy predvádzal výborné výkony už v drese New Yorku Islanders, no počas piatich rokov v Los Angeles Kings hneď trikrát v úvodných dvoch mesiacoch sezóny bojoval na popredných priečkach produktivity. Sezóna 1999/2000 priniesla úspech hneď dvoch Slovákov. K piatemu Pálffymu s 38 bodmi sa pridal 26-bodový Demitra, ktorého výkon stačil na desiate miesto v produktivite. O rok neskôr ‚Ziggy‘ absolútne dominoval. S 38 bodmi v 25 dueloch za sebou nechal všetkých hráčov a viedol produktivitu prenasledovaný ôsmym Mariánom Hossom.
V roku 2001 zdvíhal najvyššie slovenskú zástavu Pavol Demitra. V drese St. Louis Blues zbieral vyše bod na zápas, čo stačilo na priebežné šieste miesto v produktivite. O rok neskôr už naplno prerazil Marián Hossa. Krídelník Ottawy Senators bol s 15 gólmi spoločne s Mariánom Gáboríkom, Markusom Näslundom a Alexom Kovalevom najlepším strelcom ligy, no spomedzi spomínaného kvarteta odohral najmenej zápasov.
Nezabudnuteľná sezóna 2003/04
Ročník 2003/04 je pre slovenského fanúšika nezabudnuteľný. V úvode sezóny vzali Slováci profiligu útokom. Pálffy viedol slovenskú enklávu v top desiatke s 26 bodmi v 19 stretnutiach. Hneď za ním na siedmom mieste figuroval Ladislav Nagy s 25 bodmi a rovnaký počet bodov pozbieral aj Marián Hossa.
Pavol Demitra would’ve been 45 today. He was one of the best 9th round picks in NHL history and one of the greatest Slovaks to ever lace them up.
The 2010 Olympic showing was one for the ages. RIP. pic.twitter.com/EVTP7mZMgo
— Cam Robinson (@Hockey_Robinson) November 29, 2019
Peter Bondra:
(1997/98) 26 zápasov, 19+12, 31 bodov
Miesto v produktivite k 1. decembru: 8. miesto (miesto v produktivite na konci sezóny: 11.
Žigmund Pálffy:
(1999/00) 25 zápasov, 12+15, 38 bodov, 5.miesto (35.)
(2000/01) 25 zápasov, 17+21, 38 bodov, 1. miesto (9.)
(2003/04)19 zápasov, 6+20, 26 bodov, 6. miesto (132.)
Pavol Demitra:
(1999/00) 24 zápasov, 11+15, 26 bodov, 10. miesto (15.)
(2001/02) 25 zápasov, 17+11, 28 bodov, 6. miesto (7.)
Marián Hossa:
(2000/01) 24 zápasov, 13+18, 31 bodov, 8. miesto (35.)
(2002/03) 22 zápasov, 15+13, 28 bodov, 5. miesto (14.)
(2003/04) 22 zápasov, 10+15, 25 bodov, 8. miesto (5.)
Ladislav Nagy:
(2003/04) 22 zápasov, 13+12, 25 bodov, 7. miesto (65.)
Novej ére NHL dominovali výnimočné slovenské talenty
V ére platových stropov sa najvýraznejšie presadili hokejisti, ktorí sú radení medzi najväčších velikánov histórie slovenského hokeja. Po ročnej odstávke NHL vlietli do nového ročníka 2005/06 hokejisti hladní po hokeji. Najväčšiu stopu zanechal Pavol Demitra, ktorý s 35 bodmi uzatvárali elitnú desiatku produktivity.
Marian Hossa made the playoffs with the Atlanta Thrashers in 2006-07. pic.twitter.com/nLWPrWOj4e
— ✶ ✶Tony G✶ ✶ (@Certified_TonyG) July 29, 2019
V sezóne 2006/07 dlho súperil Marián Hossa s Jaromírom Jágrom o post najproduktívnejšieho hráča NHL. 1. decembra 2006 viedol produktivitu s 39 bodmi v 27 stretnutiach a s 20 gólmi bol zároveň najlepším strelcom profiligy. V ročníku 2008/09 v drese Detroitu Red Wings bol 1. decembra na výbornom deviatom mieste produktivity, keď v 24 dueloch zaknihoval 27 bodov.
Posledný slovenský hviezdny nástup do sezóny sa datuje do roku 2009. Marián Gáborík v 25 súbojoch strelil skvelých 21 gólov a okrem priebežného titulu najlepšieho kanoniera bol druhý v produktivite, keď s bilanciou 21+16 strácal dva body na vedúceho Joea Thorntona.
Pavol Demitra:
(2005/06) 26 zápasov, 13+22, 35 bodov, 10. miesto (72.)
Marián Hossa:
(2006/07) 27 zápasov, 20+19, 39 bodov, 1. miesto (6.)
(2008/09) 24 zápasov, 14+13, 27 bodov, 9. miesto (37.)
Marián Gáborík:
(2009/10) 25 zápasov, 21+16, 37 bodov, 2. miesto (10.)
Na ďalšieho hokejistu, ktorý bude pravidelne bodovať a okupovať popredné priečky produktivity aspoň v úvodnej časti sezóny Slovensko márne čaká už 14 rokov. Iskierku nádeje vykresávajú mladé talenty okolo Juraja Slafkovského, Šimona Nemca či Dalibora Dvorského.