Na čítanie nasledujúceho textu vám stačí 8 minút.
V najlepších rokoch patril medzi najzábavnejších hráčov najlepšej hokejovej ligy sveta. Marián Gáborík patrí v novodobej NHL medzi najobávanejších útočníkov a počas kariéry sa postaral o niekoľko nezabudnuteľných momentov, vďaka čomu sa natrvalo vryl do sŕdc (nielen) slovenských fanúšikov.
Slovenský krídelník s dynamitom v nohách patrí medzi „vlajkové lode“ liahne talentov z Dukly Trenčín. Korčuľovať začal ako štvorročný a jeho veľkým vzorom mu bol jeho o deväť rokov starší brat Branislav, ktorý svojho času v mládežníckych kategóriách patril medzi sľubné nádeje slovenského hokeja. V ročníku 1997/98 žiaril v drese juniorky „vojakov“. V 36 súbojoch si na konto pripísal 59 kanadských bodov, keď si udržal fantastický priemer gólu na zápas (37+22). Skvelé výkony mu už v jeho šestnástich rokoch vyniesli debut v seniorskej súťaži, kde vo svojom prvom súboji proti Liptovskému Mikulášu skóroval a potvrdil tak renomé veľkého talentu.
V mladom veku to však nemal ľahké. Už v juniorke nastupoval proti o tri roky starším súperom, za čo si mnohokrát odniesol daň v podobe nešportových, tvrdých nárazov na mantinel ďaleko za hranicou pravidiel. Mladý útočník sa však nesťažoval, nikdy nebažil po pomste. Sústredil sa na svoju hru, a tá spočívala predovšetkým v silnom ťahu na bránu.
Meno Gáborík sa stáva svetovým pojmom
Svoju najväčšiu zbraň svetu dokonale odprezentoval na juniorských MS v hokeji 1999, kde slovenskému výberu dopomohol k senzačnému zisku bronzových medailí. V šiestich súbojoch si na konto pripísal tri presné zásahy a stal sa druhým najlepším strelcom našej reprezentácie na šampionáte. Najcennejší dres si v rovnakom roku obliekol aj na MS hráčov do 18 rokov. Tentoraz však mal patriť medzi najväčších lídrov tímu. Tejto úlohy sa zhostil bravúrne. V siedmich stretnutiach zaknihoval 11 kanadských bodov za bilanciu 3+8, stal sa najproduktívnejším hráčom turnaja a slovenský hokej sa radoval z ďalšieho výnimočného úspechu – po víťazstve nad Švédskom sa našim hráčom leskla na krku bronzová medaila.
Po tomto výnimočnom roku na medzinárodnej scéne nebolo pochýb o tom, že talentovaný útočník má potenciál zažiariť aj v svetovom hokeji. Jeho výkony mu vyniesli miesto azda v notese každého skauta pripravujúceho sa na draft v roku 2000.
Ďalšie dva ročníky naplno zarezával v prvom tíme Dukly, kde napriek mladému veku patril medzi ťahúňov ofenzívy svojho celku a potvrdzoval status výnimočného talentu. V roku 2000 patril medzi najväčšie talenty pre vstupný draft do NHL.
V súvislosti s Gáboríkom sa dlho hovorilo ako o draftovej jednotke. Z prvého miesta volil celok New Yorku Islanders, ktorý sa dlhé roky márne snažil nadviazať na slávne začiatky osemdesiatych rokov, v ktorých celok z Long Islandu získal štyri Stanleyho poháre v rade. Slovenský mladík mal byť tým hráčom, ktorý ich vráti na popredné priečky NHL. V americkom celku dokonca podstúpil trojdňový „zoznamovací“ kemp, kde podstúpil aj lekársku prehliadku. Práve tá sa stala kameňom úrazu. S odstupom času mu totiž zavreli dvere do organizácie Isles.
Mohol byť draftovou jednotkou, ale všetko prekazila lekárska prehliadka
Problémom bola veľmi veľká flexibilita kĺbov kolien slovenského krídelníka, vďaka ktorej mal byť údajne náchylnejší na zranenia. Islanders si napokon na drafte zvolili brankára Ricka DiPietra a druhý celok na rade, Atlanta Thrashers, siahla po Danym Heatleym. Z celkového tretieho miesta si Gáboríka vybrala nová organizácia profiligy Minnesota Wild, ktorej mal pomôcť k úspešnému vstupu do prestížnej súťaže.
V Minnesote bol po hokeji od presťahovania klubu North Stars do Dallasu v roku 1993 veľký hlad. Gáborík sa mal stať novou tvárou klubu a prinavrátiť vášnivých fanúšikov k hokeju. Wild slovenského útočníka dlhodobo sledovali. Šéf európskeho skautingu John Waisanen a šéf skautingu organizácie Tom Thompson dokonca navštívili rodičov mladého hokejistu. Obzreli si Mariánovu izbu a po zhruba hodinovej návšteve odišli veľmi spokojní. Keď sa nanovo začínajúcemu klubu v NHL naskytla príležitosť draftovať obávaného kanoniera, neváhali.
„Som veľmi šťastný, že si ma vybrala Minnesota. Je to nový klub, v ktorom sa budem môcť presadiť. Dúfam, že v NHL si zahrám budúci rok. V lete budem musieť tvrdo pracovať, aby som sa dostal do hlavného mužstva,“ žiaril bezprostredne po drafte spokojnosťou 18-ročný mladík, pre ktorého výber nováčikov nemohol dopadnúť lepšie. Dostal sa do klubu, ktorý hľadal nové hviezdne tváre tvoriace identitu klubu.
Cestu do prvého tímu ale nemal vydláždenú. Lokálne médiá ho videli v kanadskej juniorke, inak tomu nebolo ani na Slovensku. Aj s prispením nešťastného zranenia jedného z konkurentov v prípravnom kempe ale Marián Gáborík zotrval vo finálnej zostave. Strelecký inštinkt predviedol hneď vo svojom prvom vystúpení v najlepšej hokejovej lige sveta, keď sa postaral o jediný gól svojho celku v súboji proti Anaheimu Ducks. Jeho presný zásah síce nezabránil prehre 1:3, no ešte dodnes arénu Wild Xcel Energy Center zdobí zarámovaný dres a puk slovenského útočníka s pripomienkou, že týmto pukom strelil Marián Gáborík prvý gól organizácie v NHL.
185 centimetrov vysoký útočník sa veľkých očakávaní v americkom celku nezľakol. V prvom ročníku nastúpil do 71 stretnutí, na konto si pripísal 36 kanadských bodov za 18 gólov a rovnaký počet asistencií. Veľmi solídna bilancia na nováčika, ktorý predtým hájil farby rodného celku z Dukly Trenčín v slovenskej najvyššej hokejovej súťaži. V hlasovaní o Calder Trophy pre najlepšieho nováčika ligy obsadil siedmu priečku, z jej zisku sa radoval ruský brankár vo farbách San Jose Sharks Jevgenij Nabokov.
Slovák začína byť prirovnávaný k najväčším hokejovým menám histórie
Skvelými výkonmi a dravými ofenzívnymi výpadmi si postupne získaval srdcia minnesotských tribún a zaradil sa medzi najväčšie hviezdy klubu. Dresy s číslom 10 a menom „Gáborík“ boli pravidelne vypredané. Málokto pritom vie, že číslo 10 si nevybral sám. Náš hokejista túžil po čísle 12, ale tréner Jacques Lemaire trval na desiatke. Vraj bol jeho herný štýl mimoriadne podobný inému hráčovi, ktorého trénoval, a ten nosil desiatku. Nešlo o nikoho iného ako o slávneho Guya Lafleura. Hviezdneho kanoniera, ktorý konto brankárov počas kariéry zaťažil 560 gólmi.
Gáborík svojho kouča zjavne ohúril. Už v treťom ročníku novovzniknutého celku sa dostavili prvé úspechy. Výrazný podiel mal na tom práve náš hokejista. V sezóne 2002/03 druhýkrát v rade pokoril 30-gólovú hranicu a vo vyraďovacej časti zbieral takmer bod na zápas. Bol ofenzívnym ťahúňom „divochov“ a svoje najlepšie momenty si nechal práve na rozhodujúce chvíle zápasov.
V prvom kole Minnesota narazila na Colorado Avalanche a po úvodných štyroch stretnutiach prehrávala 1:3. Bol to práve Marián Gáborík, ktorý v rozhodujúcom siedmom súboji strelil v záverečnej tretine vyrovnávajúci gól, ktorý duel posunul do predĺženia. Minnesota sa napokon tešila z postupu. V druhom kole narazila na Vancouver Canucks a opäť sa zopakoval scenár v podobe priloženého noža ku krku. Priebežný stav série 1:3 ale mladý tím opäť dokázal zvrátiť, a to aj s výrazným prispením Gáboríka, ktorý sa na skvelom obrate v podobe troch víťazstiev v rade podieľal bilanciou 1+3.
V konferenčnom finále sa spanilá jazda Wild skončila na hokejkách Anaheimu Ducks, ktorý súpera deklasoval 4:0 na zápasy s celkovým skóre 9:1. Minnesote zvlhol pušný prach, v štyroch súbojoch strelila len jeden gól, ale napriek tomu dosiahla výrazný úspech, ktorý sa jej doposiaľ nepodarilo zopakovať.
Marián Gáborík si v hierarchii organizácie budoval stále väčšie a väčšie meno. Počas výluky sa upísal Dukle Trenčín a dvanásť duelov absolvoval aj vo švédskej Frölunde. V Trenčíne v júli 2004 položil základný stavebný kameň tréningovej haly s klziskom, ktorá aktuálne nesie názov Aréna Mariána Gáboríka. Po ročnej pauze NHL na ľade naďalej exceloval. Zbieral vyše bod na zápas a ročník 2006/07 bol síce poznačený zranením, ale vďaka príchodu slovenského parťáka Pavla Demitru v 48 súbojoch zaknihoval 57 kanadských bodov (30+27) a za najproduktívnejším hráčom klubu Brianom Rolstonom zaostal len o sedem kanadských bodov.
Gabby vyráža dych hokejovému svetu a zapisuje sa do histórie
O rok neskôr už nastupoval aj s kapitánskym „céčkom“ na drese. 20. decembra 2007 sa azda natrvalo zapísal do histórie profiligy, keď v súboji proti New Yorku Rangers zaknihoval 5 gólov, pridal 1 asistenciu a svojmu tímu dopomohol k výhre 6:3. „Mimoriadne,“ nedokázal sa zmôcť na iné slová spoluhráč Brian Rolston. „Päť gólov som zaznamenal aj na Slovensku, no v NHL je to úplne iné. Dosiahnuť to navyše s týmito chlapmi a pred našimi fanúšikmi je neuveriteľné,“ žiaril šťastím slovenský strelec, ktorý sa stal vôbec prvým hokejistom v 21. storočí s 5 gólmi v jednom zápase. Pred ním sa naposledy tento husársky kúsok podaril v roku 1996 Mariovi Lemieuxovi a Sergejovi Fjodorovi.
„Bolo úžasné sledovať jeho výkon. Lietal po ľade, využil brejk, hral sa s pukom, dal nádherné góly. Keď je hráč ako on vo forme, súper sa má na čo tešiť,“ sňal pomyselný klobúk pred svojím spoluhráčom Mark Parrish. Tréner Jacques Lemaire neváhal spomenúť v súvislosti s úžasným počinom zverenca legendárneho Lafleura: „Keď som počul dav fanúšikov kričať počas jeho posledného striedania, keď diváci stáli v standing ovation a tlieskali, spomenul som si na časy, keď ľady brázdil Lafleur,“ neskrýval pozitívne rozčarovanie.
Gáborík rozvlnil sieť päťkrát za jedným z najlepších brankárov NHL Henrikom Lundqvistom: „Keď toľkokrát inkasujete, nie je vám do smiechu. Góly si prezriem na videozázname a zistím či som im mohol nejak zabrániť alebo to bol jednoducho skvelý výkon súperových hokejistov. No potom treba ísť ďalej. Niekedy je lepšie veľa nepremýšľať,“ tvrdil švédsky brankár, ktorý sa o dva roky stal jeho spoluhráčom.
Prvá zmena klubu do slávou ovenčenej organizácie priniesla nezhody s trénerom
Slovákovi v lete 2009 vypršala zmluva, rok predtým laboroval so zranením bedra a v drese Wild odohral len 17 súbojov so ziskom 23 bodov. Ako voľný hráč sa upísal klubu z Manhattanu na 5 rokov za 37,5 miliónov amerických dolárov. Hneď v prvom ročníku v drese NY Rangers si vytvoril osobný rekord v počte získaných bodov v jednej sezóne. V 76 zápasoch pozbieral 86 kanadských bodov za 42 gólov a 44 asistencií. Počas sezóny si taktiež zahral na svojich druhých olympijských hrách, kde so slovenskou reprezentáciou po boku neodlučiteľných spoluhráčov Pavla Demitru a Mariána Hossu dokráčal až do súboja o bronz, kde naši hráči smolne podľahli Fínsku. Obsadili nepopulárnu štvrtú priečku. O rok neskôr pridal na dlhú dobu posledné vystúpenie v národnom tíme, pri celkovo šiestich účastiach na seniorských MS v hokeji sa mu však ani raz nepodarilo získať cenný kov. Jeho akcie so spomínanou dvojicou Demitra – Hossa však pravidelne zapĺňajú rebríčky najkrajších gólov slovenskej hokejovej reprezentácie v ére samostatnosti.
Prečítajte si tiež: Marián Hossa – Príbeh najväčšej hokejovej legendy slovenského hokeja
So spomínaným brankárom Henrikom Lundqvistom si vytvoril veľmi priateľský vzťah a rozumel si s ním aj mimo ľadu. To sa ale nedalo povedať o trénerovi Johnovi Tortorellovi, ktorý nedokázal vyťažiť z Gáboríkovej hry maximum. Často ho brzdil defenzívnymi úlohami a výsledkom nepresvedčivých výkonov „jazdcov“ bol jeho odchod. „Gabby je skutočná hviezda, no nepáči sa mi jeho herný prejav v dôležitých zápasoch. Očakávam od jeho formácie oveľa lepšiu hru, no práve vtedy sú neviditeľní,“ obul sa kontroverzný kouč v médiách do Gáboríkovej hry po jednej z tesných prehier s Philadelphiou Flyers.
Príchod Gáboríka bol omyl. Opäť musel baliť kufre
Kvôli no-trade klauzule v zmluve musel svoj odchod do Columbusu Blue Jackets odobriť. Na rozmyslenie mal však len 15 minút. V drese Rangers sa však trápil, po telefonáte s Čechom Václavom Prospalom dal výmene „zelenú“ a spoločne so Stevenom Delislem a Blakom Parlettom sa sťahoval do Nationwide Areny výmenou za Dericka Brassarda, Dereka Dorsetta, Johna Moorea a voľbu v 6. kole draftu. „Samozrejme, pre nás je to obrovská posila. Hráč takého kalibru vždy pomôže už len tým, aký rešpekt budí u súperov. Myslím si, že všetci v Columbuse i v NHL boli prekvapení, keď ten prestup prebehol,“ tvrdil český hokejista.
Hra Blue Jackets po príchode slovenskej hviezdy nabrala na obrátkach. V úvodných siedmich súbojoch s Gáboríkom v zostave Columbus päťkrát vyhral. Do play-off sa ale Columbus neprebojoval. V skrátenom ročníku ostal „modrokabátnikom“ čierny Peter v rukách, keď obsadili deviatu priečku s rovnakým počtom bodov ako ôsma postupujúca Minnesota.
V ďalšej sezóne sa Slovákovi nedarilo podľa predstáv a jeho výkony zaostávali za očakávaniami. Bol navyše v poslednom ročníku svojho kontraktu a vedenie klubu tak muselo rýchlo konať. Jeho príchod sa nebáli pomenovať skutočným menom – šlo o omyl. „Rozmýšľali sme o jeho angažovaní dlho. Jeho ziskom sme chceli vniesť do tímu viac zručnosti. Potrebovali sme do tímu hráča jeho kvalít. Jednoducho to s ním nevyšlo a prišiel čas na výmenu, keďže v lete by od nás odišiel ako voľný hráč,“ otvorene priznal pred médiami fínsky generálny manažér celku Jarmo Kekäläinen.
Vedenie klubu Gáboríka vymenilo do Los Angeles Kings za Matta Frattina, 2. voľbu v drafte a podmienečný výber v 3. kole draftu. Príchod slovenského krídelníka do Kalifornie vyvolal kvôli predchádzajúcim zdravotným problémom viacero otáznikov. Tréner Darryl Sutter pomerne diplomaticky komentoval príchod novej posily: „Uvidíme, ako Gáborík zapadne do nášho herného systému. Mal by byť fit a pripravený.“
Odporúčame prečítať aj: Príbeh Zdena Cháru – z neohrabaného dreváka na najväčšiu ikonu Boston Bruins
Gáborík nachádza samého seba a predvádza najlepší hokej v kariére
To ešte netušil, že sa na ľade medzi novou akvizíciou a najväčšou hviezdou tímu, Slovincom Anžem Kopitarom, vytvorí dokonalá chémia. Hneď pri prvých striedaniach na ľade sa dokázali nájsť aj naslepo. Ako keby spolu nastupovali od detstva. V prvom kole play-off Kings narazili na odvekého rivala zo San Jose. Po troch dueloch prehrávali 0:3 na zápasy, no napriek tomu dokázali zvrátiť nepriaznivý stav série a po fantastickom obrate postúpili ďalej.
Po ďalšej sedemzápasovej dráme s ďalším kalifornským súperom z Anaheimu Ducks „králi“ postúpili do konferenčného finále, kde zviedli ďalšiu sedemzápasovú bitku so Chicagom Blackhawks. V rozhodujúcom súboji sa o veľmi dôležitý, vyrovnávajúci gól v tretej tretine postaral práve Gáborík, ktorý duel poslal do predĺženia. To ukončil víťazným gólom Alec Martinez. Americký obranca strelil taktiež víťazný gól vo finále proti bývalému Gáboríkovmu klubu New Yorku Rangers, keď v druhom predĺžení piateho stretnutia rozjasal domácu arénu Staples Center a slovenský krídelník sa radoval zo Stanley Cupu.
Na jeho zisku mal leví podiel. V 26 stretnutiach si na konto pripísal 22 kanadských bodov, stal sa štvrtým najproduktívnejším hráčom vyraďovacej časti a so 14 gólmi bol suverénne najlepším strelcom play-off. O štyri presné zásahy prekonal spoluhráča Jeffa Cartera. Vedenie klubu neváhalo a so Slovákom podpísalo novú lukratívnu zmluvu na 7 rokov s celkovým príjmom 34,125 miliónov USD.
Gáboríkova výkonnosť však začala pribúdajúcimi rokmi rapídne klesať. Podpísali sa pod to aj zdravotné problémy aj vekom opotrebované telo slovenského krídelníka. V ďalších ročníkov „Gabby“ pozbieral v drese Kings 47, 22 a 21 kanadských bodov. Len raz sa dostal cez hranicu 60 odohraných zápasov v sezóne a s americkým tímom len raz postúpil do play-off, kde Kings podľahli San Jose Sharks 1:4 na zápasy.
Ďalší prestup, ktorý nepriniesol žiadané ovocie
Vedenie LA sa v sezóne 2017/2018 rozhodlo vymeniť si s Ottawou Senators stagnujúcich hráčov a Gáborík sa spoločne so spoluhráčom Nickom Shorom sťahoval do hlavného mesta Kanady výmenou za skúseného obrancu Diona Phaneufa a Natea Thompsona. „Dion vnesie do nášho klubu množstvo skúseností a líderstva. Marián má za sebou úžasnú kariéru a v našom tíme zohral významnú rolu, zvlášť pri získaní Stanley Cupu. Prajeme mu v jeho ďalšej ceste veľa šťastia,“ tvrdil generálny manažér Kings Rob Blake bezprostredne po výmene.
Slovenský útočník mal dostať priestor v prvej formácii „Sens“ po boku Matta Duchenea a Mikea Hoffmana. „Prichádzajúce posily sú skvelými hráčmi. Shora poznám dosť dobre a samozrejme, Marián je úžasný hráč,“ prvý menovaný prejavil svojím novým spoluhráčom veľký rešpekt. Gáborík bol podľa vlastných slov odhodlaný prinavrátiť späť svoju hru na čo najvyššiu úroveň, no nič z toho sa nekonalo.
V prvom súboji sa síce po boku Hoffmana a Duchena predviedol dvomi bodmi za gól a asistenciu a dopomohol Senators k výhre 3:2 po predĺžení, no v ďalších 15 stretnutiach si na konto pripísal len 5 bodov. Posledný súťažný zápas odohral 22. marca 2018 proti Edmontonu Oilers, v ktorom zaknihoval jednu asistenciu. Od tejto doby maróduje kvôli pretrvávajúcim problémom s chrbticou. Aktuálne je v predposlednom roku svojho kontraktu a čoraz hlasnejšie sa hovorí o tom, že na ľade ho v súťažnom zápase už fanúšikovia neuvidia.
Gáborík v NHL nastúpil celkovo do 1035 súbojov, vsietil 407 gólov, na ďalších 408 asistoval a so ziskom 815 kanadských bodov sa radí medzi najlepších a najúspešnejších slovenských hokejistov histórie. Vďaka jeho fantastickému zrýchleniu, hokejovej výbušnosti a kanonierskym vlohám sa dlhé roky radil medzi postrachy defenzív klubov NHL. Na Gáboríka čaká už len pekný darček do hokejového dôchodku v podobe približne troch miliónov ročne, hoci na ľade tímu už nepomáha.
***
Ako vyzerajú výlety na NHL s HokejTour.sk? Pozrite si harmonogram zájazdov, alebo fotoarchív príbehov na našom Instagrame.
