2.2.2024 Slovensko Dávid

Nenápadný Slovák, ktorý zmenil smerovanie hokeja. Plakal, keď nemohol hrať zápasy

4 minúty čítania

Nikdy si nedával servítku pred ústa. Bol rázny a bez ohľadu na okolnosti si zachoval vlastnú tvár. A rovnako pôsobil aj na ľade. Nikdy sa nevyhýbal fyzickým stretom, bránu súpera ohrozoval tvrdými strelami. Aj taký bol Jozef Čapla, zabudnutá legenda. Priekopník v československom a európskom hokeji, ktorého prvé výročie úmrtia si pripomíname 1. februára 2024.

Sledujte naše sociálne siete Facebook – Instagram – Tik-Tok

Trúbka nie, radšej hokej

Rodák z Bernolákova sa pôvodne nemal vydať športovou cestou. Jeho otec ho prihlásil na hodiny trúbky a mandolíny, no z predstavy o hudobnej kariére svojho syna zrejme rýchlo vytriezvel. Jozefa Čaplu to totižto ťahalo k športu.

Skákal na lyžiach, hrával futbal na ulici a do kontaktu s ľadom sa dostal vďaka jeho staršej sestre, ktorá sa venovala krasokorčuľovaniu. S hokejom začal pomerne v neskorom veku ako dvanásťročný. Ani to ho však nijak nepribrzdilo v rozlete a o šesť rokov neskôr si už obliekol reprezentačný dres.

Klubová legenda HC Slovan Bratislava

Drvivú väčšinu svojej kariéry strávil v bratislavskom Slovane. Počas vojenskej služby v rokoch 1957 – 1959 hájil farby tímu HC Dukla Jihlava. Do roku 1969 pôsobil v tíme „belasých“, no ani raz sa mu nepodarilo doviesť tím na samotný vrchol. Vo federálnej lige získal 5 strieborných medailí a trikrát mu na krk zavesili bronzový kov.

Darilo sa mu aj na medzinárodnej scéne, v československom reprezentačnom drese nastúpil do 32 súbojov. V roku 1965 získal na MS v hokeji striebornú medailu. Ocenený mohol byť aj na MS 1959, keď Československo na svetovom šampionáte vybojovalo bronzovú medailu. Čapla však v národnom tíme chýbal.

Zachránil „kožu“ priateľom, za čo tvrdo pykal

V roku 1958 po vysokom víťazstve juniorov nad Sovietskym zväzom šli mladí reprezentanti osláviť výhru. Pod vplyvom alkoholu sa chceli trochu zabaviť a jedna zo snehových gúľ rozbila sklo nástenky KSČ. Za rohom čakali policajti a výsledkom bola štvorročná podmienka od súdu a ročný zákaz činnosti od hokejového zväzu pre Jozefa Čaplu.

Slovenský hokejista bol totižto ako jediný oblečený v civile a jeho spoluhráči a kamaráti by z tejto udalosti mali „zarobené“ na ešte väčšie problémy. Nechal sa dobrovoľne chytiť, čoho výsledkom bol rok bez hokeja. Absolvoval len tréningy, no zápasy sledoval z tribúny. Podľa svojich vlastných vyjadrení počas súbojov svojho tímu na tribúne často plakal.

Ani ročná pauza ho nezastavila. Po absolvovaní trestu sa zaradil medzi najlepších obrancov súťaže a Slovan viedol ako kapitán tímu. Nikdy ho však nedokázal doviesť až na samotný vrchol ligovej scény.

Stretnutie s Mikitom zmenilo hokejovú Európu

Čapla sa pričinil aj o obrovský prelom v hokeji v Československu a neskôr aj v Európe. Počas reprezentačného výjazdu sa dostal do Severnej Ameriky, kde sa stretol so Stanom Mikitom. Hviezda svetového formátu poprosila vtedajších hráčov či by mu nepomohli previezť niekoľko vecí pre jeho rodinu do Československa. Ako inak, jediným odvážlivcom bol Jozef Čapla.

Československý obranca sa s Mikitom spriatelil a ten mu na revanš daroval svoje 2 hokejky so zahnutou čepeľou. Rovnako mu dopodrobna so svojím tímom vysvetlil, ako ohýba čepele, aby s nimi dokázal pri strele nadvihovať puk.

Jozef Čapla po spolupráci s firmou Artis z Horažďovíc vyvinul hokejku s atypicky ohnutou čepeľou, ktorá sa stala obrovským československým a neskôr aj európskym hitom. Dostala názov ALPAČ (priezvisko Čapla zozadu). O „alpačky“ začali mať časom záujem aj hráči zo zámoria a autor hokejok vďaka svojej zanietenosti pre ich vývoj spôsobil v celosvetovom meradle hokejovú revolúciu.

V roku 1969 sa Čapla spoločne s rodinou rozhodol pre odchod do Nemecka. Pre mnohých sa tak v rodnej krajine pod vplyvom totalitného režimu stal vyvrheľom a emigrantom. Firma Artis s okamžitou platnosťou musela premenovať svoje „alpačky“ a Čapla začínal v Nemecku nanovo.

Po troch rokoch hráčskej kariéry v novej krajine začal pôsobiť vo funkcii trénera. Rukami mu prešlo množstvo nemeckých hokejových legiend a jeho prácu si vážia dokonca natoľko, že dlhodobo zvažujú jeho uvedenie do nemeckej hokejovej siene slávy. Ikona bratislavského Slovana to však za svojho života vehementne odmietala – rovnako ako aj uvedenie do slovenskej hokejovej siene slávy.

1. februára 2023 vyšla správa o jeho úmrtí. Pri príležitosti prvého výročia jeho smrti chceme dať opätovne do popredia výnimočný život a príbeh tejto československej hokejovej legendy. A sňať pomyselný klobúk z hlavy. „Jojo“ – ako ho mnohí prezývali – si úctu a rešpekt hokejovej verejnosti aj s odstupom viacerých desaťročí nepochybne zaslúži.