6 minút čítania
Autor: Dávid Lech
Juraj Slafkovský sa zranil v dolnej časti tela a sezóna 2022/23 sa pre neho s veľkou pravdepodobnosťou predčasne skončila. Ako sa uviedol vo svojej nováčikovskej sezóne v NHL? Je to skutočne také zlé, ako prezentujú kritici?
Sledujte naše sociálne siete Facebook a Instagram.
Budúcnosť vyzerá dobre
Draftová jednotka 2022, Juraj Slafkovský, si v úvode sezóny vybojoval miesto v prvom tíme Montrealu Canadiens. Priestor dostával prioritne v tretej či štvrtej formácii, no v premiérovom ročníku dostal príležitosť nasať atmosféru najlepšej hokejovej ligy sveta a zároveň mu pôsobenie medzi najlepšími nastavilo zrkadlo.
Vie na čom je potrebné zapracovať, aké silné stránky môže posilniť, aby sa stal stabilnou súčasťou prvých dvoch útokov „Habs“, kde by mal v budúcnosti patriť medzi lídrov ofenzívy. Čoraz častejšie sa ale zo zámoria ozývajú hlasy nespokojnosti s predvedenými výkonmi a dosiahnutými výsledkami 18-ročného slovenského mladíka.
Ako to teda so Slovákom v skutočnosti je? Odkladáme bokom slovenskú fanúšikovskú príslušnosť a jeho sezónu zhodnotíme v čo najvyššej možnej miere objektivity.
Zarytí kritici zabúdajú na tri dôležité fakty
V uplynulých rokoch žiarilo v NHL hneď niekoľko nováčikov. Pri pohľade na posledných päť víťazov Calder Trophy Moritza Seidera, Kirilla Kaprizova, Calea Makara, Eliasa Petterssona a Mathewa Barzala sa môže zdať, že nováčikovský rok Juraja Slafkovského bol obrovským prepadákom.
- Vek nováčikov
Po vstupe vyššie spomínaných hráčov na klziská NHL sa mohlo zdať, že do ligy títo mladíci vstúpili maximálne pripravení a od prvých zápasov žiaria. Faktom však ostáva, že ocenenie získali vo veku 20-24 rokov. Dovtedy zbierali skúsenosti v nižších súťažiach.
Juraj Slafkovský vstúpil do NHL v 18 rokoch a zotrval tam až do svojho zranenia. Oproti Barzalovi, Petterssonovi či ešte staršiemu Kaprizovovi má stratu niekoľkých odohraných sezón medzi profesionálmi.
- Fyzické parametre
Porovnávať 191 centimetrov vysokého Slováka so 185 centimtrov vysokým Matom Barzalom nie je úplne na mieste. Kým Barzal potreboval v mladosti predovšetkým získať skúsenosti, ako sa vyhnúť zbytočným fyzickým súbojom či obohrať vyšších a ťažších súperov a popustiť uzdu tvorcovským schopnostiam, Juraj Slafkovský sa potrebuje výrazne kvalitnejšie naučiť vyhrávať osobné súboje, správne „parkovať“ pred bránou či zvládať boje pri mantineli.
Aj preto sa teda nepúšťame do porovnávania so začiatkami fenomenálneho Connora McDavida, superkreatívneho Patricka Kanea či rýchlika Nathana MacKinnona.
- Útočná pozícia
Posvietili sme si na nováčikovské sezóny hráčov, ktorí mali podobné fyzické parametre ako Juraj Slafkovský. Podmienky boli jasné. Viac ako 190 centimetrov, pozícia útočníka a výber v top 10 draftu od roku 1990.
Na zoznam sa tak dostali hviezdy ako Vincent Lecavalier, Rick Nash, Iľja Kovaľčuk, Mark Scheifele či Auston Matthews. Práve títo hráči sa museli v premiérovej sezóne v NHL boriť s veľmi podobnými výzvami ako Juraj Slafkovský. Aký bol výsledok?
Je vysoko pravdepodobné, že sa Slafkovský uchytí v NHL
Vyššie spomínaným parametrom (190+ centimetrov vysoký útočník, aspoň jeden zápas v NHL bezprostredne po drafte) zodpovedalo 25 hokejistov, z toho 21 z nich odohralo minimálne 28 zápasov. Desať z nich pokorilo v nováčikovskej sezóne 30-bodovú hranicu. Pre porovnanie – ak by Juraj Slafkovský pokračoval v rovnakom duchu celú sezónu, s veľkou pravdepodobnosťou by mierne prekonal 20-bodovú hranicu.
4 kategórie hráčov
Viac ako tieto čísla ale výrazne teší pohľad na samotné kariéry vybraných 25 hokejistov, ktorých vystúpenia v najlepšej hokejovej lige sveta sme rozdelili do 4 kategórií:
Svetové superhviezdy (9 hráčov): J. Thornton, Lecavalier, Kovaľčuk, Nash, E. Staal, Barkov, Rantanen, Matthews, Laine,
Stabilní členovia elitných formácií (9): Nedvěd, K. Primeau, Arnott, Gratton, J. Staal, Couturier, Scheifele, Ničuškin, B. Tkachuk
Hráči, ktorí zaostali/zaostávajú za očakávaniami (4): B. Lindros, Kilger, Puljujärvi, Kakko
Prepadáky (1): Bonsignore
(hodnotiť kariéru zvyšných dvoch – Quintona Byfielda a Juraja Slafkovského je ešte priskoro)
Produktivita nie je všetko
Viaceré superhviezdy (Joe Thornton, Vincent Lecavalier, Eric Staal) či stabilní členovia elitných formácií (Mark Scheifele, Keith Primeau, Sean Couturier) nedosahovali v nováčikovských sezónach presvedčivé čísla.
Vďaka trpezlivosti vedenia ich klubov sa z nich stali hráči, ktorí dlhodobo patrili medzi ozdoby NHL. Podobný osud by mohol čakať aj na Juraja Slafkovského. Ten je síce kritizovaný za svoju slabšiu produktivitu (4+6 v 39 zápasoch), no aj 4 nastrelené žŕdky v tejto sezóne hovoria o potenciáli výrazne navýšiť bodový prínos pre klub.
Hoci niektorí hokejisti bodovo vyčnievali už v premiérovej sezóne (Matthews 69 bodov, Laine 64, Kovaľčuk 51 či B. Tkachuk 45), mnohí z nich sa bodovo trápili (J. Thornton 7, K. Primeau 15, Lecavalier 28).
Čas strávený na ľade
Pri porovnávaní tak treba prihliadať aj na tretí faktor v podobe ice-time-u. Produktivita je často odrazom priestoru na ľade. Juraj Slafkovský mal – spomedzi hokejistov, ktorých ice-time je dostupný (od roku 1996) – piaty najnižší priemerný ice-time v podobe 12 minút a 13 sekúnd. Horšie na tom boli len Puljujärvi (11:15), Scheifele (10:57), Rantanen (8:57) a J. Thornton (8:05). V porovnaní s 18-minútovou porciou pre Iľju Kovaľčuka či Lainem, Matthewsom a Barkovom, ktorí na ľade trávili priemerne vyše 17 minút za zápas, je to výrazný rozdiel.
Ďalším aspektom je možnosť hrať presilové hry. Jason Arnott pozbieral 23 zo 68 bodov v nováčikovskej sezóne v početnej výhode. 21 bodov zaznamenal Matthews a slušnú porciu minút na presilovkách pretavili v body aj Gratton, Nash, Kovaľčuk či Laine s Kakkom. Slafkovský síce mierne pričuchol k presilovým hrám, no jeho čas ešte nenadišiel.
Pri pohľade na dostupné štatistiky a prihliadnutie na vyššie spomenuté faktory možno s čistým svedomím konštatovať, že nováčikovská sezóna Juraja Slafkovského bola dôležitým základom pre jeho ďalší rozvoj. Je potrebné uznať, že Slovák číslami nijak neoslnil, no trend pri fyzicky dominantných útočníkoch je jasný – v drvivej väčšine prípadov potrebujú na svoj rozvoj a uchopenie hokejových predností viac času.
História ale ukazuje, že by sa z neho mohol po vzore Vincenta Lecavaliera stať ďalší kapitán, ktorý dovedie klub k Stanley Cupu či rešpektovaný 1500-bodový veterán, akým bol Joe Thornton.
