5 minút čítania
Autor: Viktor Háber
Hráčov NHL môžeme rozdeliť do viacerých kategórií. Napríklad aj podľa toho, či hrali za jeden, štyri či osem a viac klubov. Nájsť tzv. srdciarov v NHL je skutočne náročné. Aj pre politiku ligy, kde zohrávajú hlavnú rolu peniaze a na výmenu hráčov sa často pozerá bez emócií. O to viac sú takíto hráči výnimočnejší.
Sledujte nás aj na našich sociálnych sieťach Facebook a Instagram.
Ani dnes takých nie je veľa. Alex Ovečkin, Sidney Crosby, Jevgenij Malkin či Patrick Kane… To sú všetko stále aktívni hráči, držitelia Stanley Cupov, ktorí si stále obliekajú ten istý dres. Kým však neukončia kariéru, nemôžeme ich definitívne brať ako „hráčov jedného klubu“. Vybrali sme preto iných TOP 10 hráčov (ale celkovo vlastne 12), ktorí odohrali celú kariéru len v jednom tíme.
Henrik a Daniel Sedinovci (Vancouver Canucks)
Švédske dvojičky, ktoré by ste dokázali rozoznať len na ľade podľa čísla a hernej pozície. Hoci nikdy nezískali Stanley Cup, za celú svoju kariéru v NHL (1997 až 2018) neopustili Vancouver a sú legendami „kosatiek“. Vládla medzi nimi aj zdravá bratská rivalita. Hoci Daniel bol vyššie draftovaný (z 2. miesta a Henrik z 3.), starší z bratov (o celých 6 minút) má na konte o 24 zápasov viac a tiež o 29 kanadských bodov viac. Kým Henrik bol ten prihrávajúci z bratov, Daniel bol superstrelec.
Dustin Brown (Los Angeles Kings)
Keď ho „králi“ draftovali v roku 2003 z 13. miesta, určite netušil, že dres tohto klubu si bude obliekať po celú kariéru. Teda s výnimkou krátkeho obdobia, keď počas výluky nastupoval za švajčiarsky ZSC Lions. Len štyri zápasy mu chýbali k dokonalosti, keďže ich celkovo v LA odohral 1 296 a kariéru ukončil iba minulý rok. Známy bol svojím nepríjemným fyzickým herným štýlom, bojovnosťou a príkladným prístupom k roli lídra. Bol len druhým americkým kapitánom, ktorý pozdvihol nad hlavu Stanley Cup, a to rovno dvakrát, v roku 2014 dokonca spolu s naším Mariánom Gáboríkom.
Patrik Eliáš (New Jersey Devils)
Rodák z Třebíča je ikonou „diablov“, s ktorými získal dva razy Stanleyho pohár. Ich dres si obliekal dlhých 24 rokov (1992 až 2016), a na konte má veľa rekordov ako najviac bodov za franšízu v histórii i v jednej sezóne (96) ako i víťazných gólov celkovo (76). Medzi Čechmi je pred Eliášom v celkovom bodovaní len Jaromír Jágr, ktorý bol však opakom srdciara a postupne si zahral až za 9 klubov.
Alex Delvecchio (Detroit Red Wings)
Centrom Detroitu bol 24 sezón (1950 až 1973). Držal rekord NHL v počte 1 549 odohraných zápasov základnej časti v jednej sérii, kým ho v roku 2012 neprekonal obranca Lidström. Bol známy ako obrovský džentlmen, trikrát získal Lady Byng Trophy, no aj najcennejší pohár. Srdciar bol vždy trochu v tieni Gordieho Howea a Teda Lindsayho, no klub si ho vážil a keď ukončil hráčsku kariéru, okamžite sa stal trénerom a následne aj generálnym manažérom.
Henri a Maurice Richardovci (Montreal Canadiens)
Druhá z bratských dvojíc, tentoraz ale nehovoríme o dvojičkách. Starší Maurice bol hráčom Montrealu v rokoch 1942 až 1960 a získal neuveriteľných 8 Stanley Cupov. V posledných piatich sezónach si zahral na ploche spolu s bratom Henrim, ktorý sa stal ešte úspešnejším a za 20 rokov získal s Canadiens 11 Stanley Cupov, čo je rekord NHL. Bratia Richardovci tak doma majú spolu 19 pohárov, a to všetko v drese jedného tímu.
Nicklas Lidström (Detroit Red Wings)
Švédska senzácia na modrej čiare. Za Detroit hrával v rokoch 1991 až 2012 a to, že je výnimočné, bolo jasné od začiatku. Cennú Norris Trophy vyhral sedemkrát, čím zaostal len raz za Bobbym Orrom. Lidström odohral 1 564 zápasov s bilanciou 264+878. V 263 zápasoch play-off pridal ďalších 183 bodov. Je všeobecne považovaný za jedného z najlepších obrancov v histórii NHL a prezývajú ho „Dokonalý človek“. Kým nastupoval v základe, nemohlo sa stať, že Detroit nepostúpil do play-off.
Steve Yzerman (Detroit Red Wings)
Kapitánom „červených krídel“ sa stal v čase, keď mal iba 21 rokov a v klube hviezdil v rokoch 1983 až 2006. To, že bol kapitánom 20 rokov, je rekord NHL dodnes. Stroj na góly bol skutočný univerzál, ktorý vyhral aj trofej pre najlepšie brániaceho útočníka ligy a tri Stanleyho poháre a hneď pri svojom prvom hlasovaní bol uvedený do Siene slávy. Yzerman zaznamenal až šesť sezón po sebe so 100 bodmi, a to všetko v drese jedného tímu – Detroitu. Celkovo je 7. najbodujúcejším hráčom histórie NHL. Neskôr sa, trochu prekvapivo, stal generálnym manažérom Tampy Bay, ale v roku 2019 sa vrátil do Michiganu.
Joe Sakic (Quebec Nordiques/Colorado Avalanche)
Pri mene tejto legendy sa síce vynímajú dva kluby, ide však o jednu a tú istú organizáciu, ktorá len zmenila svoje pôsobisko a meno. A to keď sa Quebec v roku 1995 presťahoval do Denveru a stalo sa z neho Colorado Avalanche. Jeho lídrom bol naďalej Sakic, ktorý zaznamenal tri stobodové sezóny a hneď prvý rok v Denveri dvíhal nad hlavu Stanleyho pohár (a celkovo dva). Takmer však na tomto zozname nebol, keď v roku 1997 podpísal zmluvu s NY Rangers, no keďže bol obmedzeným voľným hráčom, Colorado malo právo na rovnakú ponuku, a tú mu aj dalo. Sakic je dodnes mužom jedného tímu a pôsobí v exekutíve „lavín“, teda súčasných majstrov NHL.
Stan Mikita (Chicago Blackhawks)
Aj Slováci sú verní. Stan Mikita, prvý víťaz Stanleyho pohára zo Slovenska, nikdy počas kariéry nevymenil dres Chicaga Blackhawks. V rokoch 1958 až 1980 bol pritom dlhodobo jeden z najlepších centrov ligy a záujem o jeho služby bol obrovský. Stanislav Guoth, ako znie jeho pravé meno, pomohol Blackhawks získať najcennejšiu trofej v sezóne 1960/1961, keď mal len 21 rokov. Keď odišiel do dôchodku, bol vôbec prvým hráčom, ktorý vyhral Lady Byng, Art Ross a Hart Trophy v tej istej sezóne.
Mario Lemieux (Pittsburgh Penguins)
Hráč na 8. mieste v počte bodov nazbieraných na kariéru bol fenoménom aj po tejto stránke. Centrom „tučniakov“ bol „Super Mario“ v rokoch 1984 až 1997 a po fenomenálnom návrate z „dôchodku“ znovu v období rokov 2000 až 2006. Lemieux, figurujúci v Sieni slávy a víťaz dvoch Stanley Cupov, je tučniakom skrz naskrz. Americké mesto nikdy neopustil. Po vynikajúcej kariére sa stal spolumajiteľom Pens a stále je pevnou súčasťou Pittsburghu. Ako vlastník klubu oslavoval ďalšie tri Stanleyho poháre (2009, 2016 a 2017).
Možno sa aj hráči spomenutí v úvode blogu stanú rovnakými legendami jedného klubu. Srdciarov je skutočne málo a treba si ich vážiť.
