Keď spolu naskočili na ľad, brankárom sa ihneď stiahol žalúdok a obrana súpera sa začínala triasť. Predstavujeme 13 najslávnejších útočných formácií histórie NHL.
The MPH Line (Chicago Blackhawks)
Pit Martin, Jim Pappin, Dennis Hull
Súčasťou tejto formácie mal byť starší brat z rodiny Hullovcov, Bobby. Ten sa však neuchytil. Jeho miesto prevzal Dennis. Útočný trojlístok si mimoriadne sadol aj mimo ľadu, čo podľa Pita Martina stálo za úspechom celej formácie. Počas siedmich rokov strávených na ľade pozbierali dovedna 1300 kanadských bodov. O ich súdržnosti hovorí aj situácia zo Zápasu hviezd 1974. MPH line sa totiž rozhodla, že jej členovia nebudú obecenstvu vyhlásení ako jednotlivci, ale ako jeden hráč. Na ľad vykorčuľovali spolu.
The Million Dollar Line (Chicago Blackhawks)
Bobby Hull, Murray Balfour, Bill Hay
Chicago Blackhawks má bohatú históriu, v ktorej možno nájsť hneď niekoľko úžasných ofenzívnych trojzáprahov. „Miliónová“ formácia pritom vznikla neplánovane. Po zraneniach Rona Murphyho a Erica Nesterenka boli k hviezdnemu Bobbymu Hullovi pridaní Murray Balfour a Bill Hay. „Murray nahodí puk po mantineli, ja ho posuniem k tebe a ty strelíš gól. Je to také jednoduché, Bobby,“ opisoval taktiku Bill Hay svojmu spoluhráčovi. Táto formácia vyhrala Chicagu Blackhawks v roku 1961 Stanley Cup, ale ich spolupráca sa neskôr rozpadla. Jeden z členov (Murray Balfour) totiž v mladom veku 28 rokov opustil tento svet.
The LCB Line (Philadelphia Flyers)
Reggie Leach, Bobby Clarke, Bill Barber
Výber najlepších útočných formácií histórie sa nemôže zaobísť bez The LCB Line. Útočná formácia Philadelphie Flyers, ktorá naháňala strach súperom v sedemdesiatych rokoch. Pričinila sa o zisk Stanley Cupu v roku 1974 a 1975. Jej súčasťou bol pravý krídelník Reggie Leach, center Bobby Clarke a ľavé krídlo Bill Barber. Clarke po boku svojich „kumpánov“ z formácie trikrát pokoril stobodovú hranicu a Leach sa v sezóne 1975/76 stal najlepším strelcom súťaže.
The Stastny Brothers (Quebec Nordiques)
Peter Šťastný, Anton Šťastný, Marián Šťastný
Okrem úžasnej hry na ľade sa stali ikonickými aj z iného dôvodu. Boli jednými z priekopníkov v NHL, ktorí pomohli zrušiť bariéru medzi európskymi hráčmi a zámorskou profiligou. Do najlepšej hokejovej súťaže sveta vniesli kreativitu, nápaditosť a skvelú spoluprácu, ktorú si užívali diváci azda v každej jednej aréne. Na ľade predvádzali veľkolepé hokejové divadlo. Spoluprácu prerušil až rok 1985 a prestup Mariána do Toronta Maple Leafs. Spolu odohrali štyri sezóny, v ktorých najviac žiaril Peter, ktorý neskôr nosil na hrudi kapitánske céčko.
The French Connection (Buffalo Sabres)
Gilbert Perrault, Rick Martin, Rene Robert
Francúzska spojka spolu hrávala v rokoch 1972 až 1979. Všetci traja hráči boli frankofónnymi Kanaďanmi a počas siedmich sezón v jednej útočnej formácii pozbierali úctyhodných 1681 kanadských bodov. Ich štatistiky azda hovoria za všetko. Dvakrát si spoločne zahrali v Zápase hviezd a jedinou „škvrnou“ ich úžasnej spolupráce je, podobne ako u bratov Šťastných, chýbajúci Stanley Cup. Najbližšie k nemu boli v roku 1974, vo finále však podľahli Philadelphii Flyers 2:4 na zápasy.
The Trio Grande Line/LILCO Line (New York Islanders)
Clark Gillies, Bryan Trottier, Mike Bossy
Čo meno, to pojem. Clark Gillies, Bryan Trottier a Mike Bossy vytvorili v New Yorku Islanders svojho času fenomenálnu útočnú formáciu, ktorá bola doslova nezastaviteľná. Spoločne nastupovala v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Spomínané trio, inak nazývané aj ako LILCO Line, spolu začalo nastupovať v roku 1977. V tom čase bol najstarším členom formácie len 23-ročný Gillies. Na ľade im to však fungovalo skvelo. Bossy sa po boku spoluhráčov vypracoval v jedného z najlepších kanonierov hokejovej histórie, Bryan Trottier tvoril hru a Gillies sa staral o „čiernu“ prácu na ľade. Nik nepochybuje o tom, že najväčšiu zásluhu na zisku štyroch Stanley Cupov v rokoch 1980-1983 mala práve táto útočná formácia „ostrovanov“.
The Party Line (Chicago Blackhawks)
Steve Larmer, Denis Savard, Al Secord
V osemdesiatych rokoch však nedominovala len útočná formácia New Yorku Islanders. Výnimočným útočným triom sa pýšila aj organizácia Chicaga Blackhawks. Steve Larmer, Denis Savard a Al Secord vytvorili slávnu „párty formáciu“. Šlo o výnimočné spojenie tvrdej hry a ohromnej šikovnosti. Klubu z veterného mesta sa však vôbec nedarilo dosiahnuť na vytúžený Stanley Cup, čo napokon viedlo k rozpadu útočného trojlístka. Secord prestúpil do Toronta Maple Leafs, neskôr z klubu odišiel aj Denis Savard (Montreal Canadiens) a Steve Larmer (New York Rangers).
The Slovak Line (St. Louis Blues)
Ľuboš Bartečko, Michal Handzuš, Pavol Demitra
V sezóne 1999/00 boli slovenskí hokejoví fanúšikovia veľkými priaznivcami St. Louis Blues. Dôvod bol jednoduchý. Prvú útočnú formáciu tvorili Ľuboš Bartečko, Michal Handzuš a Pavol Demitra. Takzvaná „Slovak Line“, resp. „Slovak Pack“ bola oku lahodiacim spojením európskej šikovnosti. Rýchle a presné prihrávky, to všetko v neustálom pohybe. Slováci motali súperovým obranám hlavy. Americký klub sa stal najlepším celkom základnej časti. V play-off však úplne vybuchol. Pavol Demitra v ňom chýbal pre zranenie po likvidačnom zákroku Briana Holzingera z Tampy Bay. K Bartečkovi a Handzušovi sa pridal Ladislav Nagy, no nebolo „to pravé orechové“. Súperi doslova rozbili slovenskú formáciu tvrdou, agresívnou hrou na hranici pravidiel, na čo šikovní hokejisti nedokázali nájsť odpoveď. Klub postupne Slováci opustili a Slovak Line tak žiarila len jednu sezónu, ale natrvalo si získala srdcia mnohých, nielen slovenských fanúšikov.
The Legion of Doom (Philadelphia Flyers)
Eric Lindros, John LeClair, Mikael Renberg
Légia skazy. Takto nazývali útočnú formáciu Philadelphie Flyers. Eric Lindros, John LeClair a Mikael Renberg boli veľmi šikovní útočníci, ktorí sa však nebáli hru pritvrdiť – práve to chýbalo spomínaným Slovákom. V deväťdesiatych rokoch patrilo toto trio medzi najlepšie útočné formácie. Útok postavený predovšetkým na šikovnosti Erica Lindrosa zbieral body po hrstiach. V troch spoločných sezónach nakopil dovedna 666 kanadských bodov (305+361). Pensylvánsky celok sa v roku 1997 s výraznou pomocou The Legion of Doom prebojoval až do finále Stanley Cupu, kde úplne vyhorel proti Detroitu Red Wings. „Červené krídla“ deklasovali súpera 4:0 na zápasy a Lindrosa a spol. doslova vygumoval famózny Nicklas Lidström.
The Sky Line (Pittsburgh Penguins)
Mario Lemieux, Jaromír Jágr, Kevin Stevens
Keď chceli, skórovali. Aj takto opisujú v zámorí spoluprácu trojice Mario Lemieux – Jaromír Jágr – Kevin Stevens. Dvaja z najlepších hokejistov všetkých čias doplnení o šikovného a zároveň dôrazného Kevina Stevensa. Dobre stavaní útočníci boli prakticky nezastaviteľní. Nebáli sa fyzického kontaktu a azda všetkých súperov prehrali svojou šikovnosťou. Mali obrovský podiel na zisku Stanley Cupu v rokoch 1991 a 1992. O rok neskôr „tučniaci“ opäť dominovali v NHL. Získali President’s Trophy pre najlepší tím základnej časti. The Sky Line v ročníku 1992/93 pozbierala úchvatných 365 kanadských bodov. Na víťazný hetrik to ale nestačilo. V druhom kole podľahli New Yorku Islanders a z najcennejšej hokejovej trofeje sveta sa radovali hráči Montrealu Canadiens.
The Triple Crown Line (Los Angeles Kings)
Marcel Dionne, Dave Taylor, Charlie Simmer
Vôbec prvá útočná formácia NHL, ktorej všetci traja členovia v jednej sezóne pokorili hranicu 100 kanadských bodov. Útok Los Angeles Kings zahodil svoje egá a gól či asistenciu vždy doprial tomu druhému. To bol recept na úspech. Triple Crown Line vznikla v roku 1979 a z obrán súpera si robila trhací kalendár do roku 1984. Koniec éry nastal po prestupe Charlieho Simmera do Bostonu Bruins. Hoci Los Angeles Kings mali v úvode osemdesiatych rokov jednu z najlepších útočných formácií histórie, Stanley Cup nezískali. Kalifornskému klubu doslova horela obrana, kvôli ktorej patrilo LA medzi priemerné kluby.
The Punch Line (Montreal Canadiens)
Toe Blake, Elmer Lach, Maurice Richard
Pri spomienkach na slávnu Punch Line z Montrealu Canadiens siahame do hlbokej histórie. Toe Blake, Elmer Lach a Maurice Richard totiž žiarili na ľade v štyridsiatych rokoch. Kanadský celok doviedli k dvom Stanley Cupom (1944 a 1946) a v sezóne 1944/45 dokonca v produktivite obsadili prvé tri priečky (Lach 80, Richard 73, Blake 67 bodov). Maurice Richard vôbec prvýkrát v histórii pokoril bájnu 50-gólovú hranicu. Formácia sa rozpadla po ukončení kariéry Toea Blakea v roku 1948. Neodohrali tak spolu množstvo sezón, no v NHL zanechali nezmazateľnú stopu. Všetci traja členovia legendárnej formácie sú navyše členmi hokejovej Siene slávy.
The Production Line (Detroit Red Wings)
Gordie Howe, Sid Abel, Ted Lindsay
Ďalšia formácia, ktorú tvoria súčasní členovia hokejovej Siene slávy. Gordie Howe, Sid Abel a Ten Lindsay vytvorili slávnu útočnú lajnu v Detroite Red Wings. Howe s Lindsayom tvorili nerozlučnú dvojičku. Boli dobrými priateľmi aj mimo ľadu. Do stredu ich útoku sa dostal Sid Abel. Pomalý, ale talentovaný hráč, ktorého herný nedostatok mali doslova dokorčuľovať rýchli krídelníci. Fungovalo to. Formácia sa preslávila predovšetkým jednou útočnou akciou, ktorá slávila úspech. Jeden z útočníkov nahodil puk na zadný mantinel. Ten sa po odraze dostal pred bránu, kde nasledovali dva možné scenára. Buď Strela alebo prihrávka na lepšie postaveného spoluhráča a následné zakončenie do poloprázdnej brány.
